V celej krajine sa pritom stupňujú masové protesty Grékov proti ďalšiemu zvyšovaniu daní pre domácností a znižovaniu dôchodkov. „Problémom je, že vláda škrtá úplne všetky platy a dôchodky, aj keď sú malé. Len preto, lebo neboli schopní vytvoriť efektívny systém na výber daní,“ hovorí pre HN Spyros A. Gkelis, lektor biológie na univerzite v Thessaloniki. A do toho prišla správa európskych inšpektorov, že Grécko neplní podmienky záchranného úveru. Napriek tomu Európska komisia a Európska centrálna banka včera odporučili, aby Atény dostali ďalšiu časť pôžičky – tentoraz osem miliárd eur.
Summit? Zatiaľ žiadna dohoda
Aj preto celá Európa s napätím očakáva výsledok nedeľňajšieho summitu EÚ, ktorý má dať konečne aspoň aké-také odpovede na ďalšie zvyšovaniu eurovalu, na problémy zadlženého Grécka a doplnenie finančných zásob bánk na prežitie dlhovej krízy.
Vážnosť celej situácie iba podčiarkuje fakt, že eurobanka včera jasne povedala, že bankrot Grécka bude drahší ako jeho záchrana. „Krach Grécka alebo nútené zapojenie súkromného sektora do záchrany krajiny len zhoršia európsku dlhovú krízu. Tiež to zvýši náklady na to, aby sa Grécko vrátilo na cestu udržateľného rastu," tvrdí člen výkonnej rady eurobanky Jürgen Stark. Na rozdiel od eurokomisie a eurobanky však Medzinárodný menový fond (tretí z najväčších veriteľov Grécka - pozn. red.) neverí, že Atény dokážu udržať svoje dlhy na uzde. Všetci traja sa však zhodujú, že prepad gréckej ekonomiky je oveľa väčší, ako očakávali.
Spoločnú reč pri riešení zvyšovania eurovalu však nenašli ani dvaja kľúčoví politickí hráči eurozóny: nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Nemci odmietli návrh Francúzov, aby euroval získal bankovú licenciu, vďaka čomu by mohol nakupovať dlhopisy rizikových krajín.
Slováci už euroval nezväčšia
Slovensko včera napokon vyriešilo aspoň otázku svojho zastúpenia na summite, na ktorý podľa prezidenta Ivana Gašparoviča pôjde Iveta Radičová. Podľa predstaviteľov politických strán by premiérka nemala podporiť finančnú účasť našej krajiny na prípadnom zvýšení eurovalu a problémové banky by mali zachraňovať národné vlády.