V podloží územia, na ktorom sa rozprestiera táto obec, sa nachádzajú ložiská geotermálnej vody. V hĺbke 800 až 1 200 metrov má voda teplotu asi 67 stupňov. Podľa starostu Kechneca Jozefa Konkolyho začiatkom júla začnú s kontrolnými vrtmi, aby preverili jej vlastnosti. Obec má povolenie ministerstva životného prostredia na podrobný geologický prieskum, ktorý bude stáť okolo 15 miliónov korún. Tie Kechnec sčasti získal z aktivít Poľnostavu, firmy podnikajúcej v stavebníctve a poľnohospodárstve, ktorá je v stopercentnom vlastníctve obce. Ďalšiu časť zdrojov tvoria združené financie.
Kechnec chce mať do septembra presné informácie o kvalite a teplote mineralizovaných vôd. Do konca roka potom rozhodne o parametroch aquaparku. Starosta odhaduje celkové náklady na jeho výstavbu od 200 do 500 miliónov korún. "Aquapark bude slúžiť ľuďom zo širokého okolia. Keďže podobné centrum na východe Slovensku zatiaľ nie je a ani sa nikde nechystá jeho výstavba, predpokladáme, že od roku 2006 ho bude využívať ročne najmenej 350-tisíc ľudí," tvrdí Konkoly. Kechnecký aquapark s reštauráciami, so sociálnymi zariadeniami, zábavnými centrami, s toboganmi, kĺzačkami, umelými vlnami, rybníkmi, hotelom, amfiteátrom, futbalovým a atletickým ihriskom, štadiónom a objektmi pre halové športy na takmer 18 hektároch bude mať dennú kapacitu 3-tisíc návštevníkov. Iba bazény budú zaberať 6,5 hektára.
Druhým projektom je integrovaná európska škola, ktorú chcú Kechnečania postaviť tiež do roku 2006. "Budú sa v nej vyučovať cudzie jazyky, a to od materskej školy až po univerzitný typ štúdia. Chceme vytvoriť možnosti na prípravu kvalifikovaných odborníkov pre potreby priemyselného parku, na vzdelávanie v cudzom jazyku pre rodiny investorov i pre záujemcom z okolia," vraví starosta. Celkové náklady na výstavbu školy Konkoly odhaduje na 600 miliónov korún. Podobne ako aquapark aj projekt integrovanej európskej školy sa bude uchádzať o zdroje z európskych fondov. Súčasťou školy budú laboratória a strediská pre výskum a vedeckú činnosť, ako to požadujú investori. "Musíme sa prispôsobovať nárokom investorov. Potrebujú nielen dobré pracovné podmienky, ale aj zázemie na vzdelávanie a odpočinok," vysvetľuje Konkoly.
Do Kechneca postupne prichádzajú ďalší investori
Priemyselný park v Kechneci dostal v apríli pred dvoma rokmi od slovenskej vlády finančnú podporu 184,3 milióna korún, za ktoré priviedol k hraniciam priemyselnej zóny infraštruktúru (plyn, vodu, elektrinu a kanalizáciu), postavil čistiareň odpadových vôd, príjazdovú cestu a telefónne prípojky. Zo štátnej dotácie sa uhradili aj poplatky za trvalý záber pôdy. V rámci prvej etapy to bolo 80 hektárov, celková rozloha priemyselnej zóny v Kechneci by mala dosiahnuť 332 hektárov. Do rozvoja parku obec investovala 98,8 milióna korún, zvyšok tvorí návratná pôžička zo štátneho rozpočtu. Druhú štátnu dotáciu vo výške 28,8 milióna korún vláda pre Kechnec schválila tento rok vo februári 2004. Je určená na dofinancovanie technickej infraštruktúry. Prvým investorom v Kechneci bol americký výrobca konektorov Molex. Okrem neho už v parku pôsobí aj strojársky závod belgického Gilbosu. Títo dvaja investori vytvorili vyše 700 pracovných miest. Nové prevádzky v Kechneci už budujú Dorsvet Plus (spracovanie zeleniny), Jisimex (liehovar) a súkromný podnikateľ v kamiónovej doprave. Záujem o výstavbu prevádzok v areáli parku prejavila aj americko-slovenská spoločnosť Evans, americký Plastipak Packaging, holandský Van Geel a rakúsky Künz. Posledné tri firmy majú predbežný súhlas na štátnu podporu. Vo svojich závodoch chcú v prvej fáze zamestnať do 2 000 ľudí.
| Základné údaje o priemyselnom parku v Kechneci |
| – 332 ha voľnej pôdy |
| – exkluzívna cena pôdy 50 Sk/m2 (asi 1,23 €/m2) |
| – novovybudovaná verejná infraštruktúra |
| – vyše 23-percentná nezamestnanosť v regióne Košíc |
| – 400 000 obyvateľov v produktívnom veku v okruhu 30 km |
| – jednodňovou cestou kamiónom dosiahne investor 350 miliónov ľudí |
| – v okruhu 1 000 km sú trhy trinástich krajín |
| Zdroj: Obec Kechnec |