Európske technologické a hygienické normy od mája strašia nielen výrobcov potravín, ale aj kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Aj pri nich sa totiž musí uplatňovať prísna európska legislatíva. Ich produkciou sa zaoberajú poľnonákupy, pričom podľa kontrolných orgánov len máloktoré spĺňajú požadované predpisy. Podceňujú najmä jedno z najdôležitejších kritérií, a to vystopovateľnosť celého potravinového reťazca.
"Ak nebudeme vedieť presne deklarovať zásadu vystopovateľnosti po celej produkčnej vertikále vrátane výroby krmív a kŕmnych zmesí, môžu obchodné systémy naše potravinárske výrobky vyradiť zo svojej ponuky," upozorňuje predseda Zväzu výrobcov kŕmnych zmesí Marian Uhrík. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa budú preto podľa neho musieť prejsť ku skutočnej kontrole a donútiť všetkých výrobcov, aby tieto zásady dodržiavali.
Toto riziko si výrobcovia ani kontrolné orgány zatiaľ neuvedomujú. Svedčia o tom aj prieťahy pri spracovaní nového zákona o krmivách, ktoré sa ťahajú už vyše roka, či nedostatočná, resp. nijaká technologická a hygienická kontrola vo výrobniach kŕmnych zmesí, ako to vyžaduje Brusel. Riaditeľ regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Banskej Bystrici Vasiľ Černák však považuje kontrolu výrobcov kŕmnych zmesí za dostatočnú. Vystopovateľnosť celého reťazca je podľa neho zabezpečená.
Štátna veterinárna a potravinová správa vykonala v prvom polroku viac ako 700 kontrol v skladoch chovateľov hospodárskych zvierat, vo výrobniach krmív i u samovýrobcov. Podľa vedúceho kancelárie ústredného riaditeľa Martina Chudého nezistili žiadne vážnejšie nedostatky. Ojedinele však našli stopy po rybej múčke, ktorú rovnako ako ostatné mäsovo-kostné múčky už niekoľko rokov nemožno pridávať do krmív potravinových zvierat. Následným vyšetrovaním zistili, že mikroskopické množstvá rybej múčky sa dostali cez obaly do sójového šrotu na zámorských lodiach, ktoré vozia v tých istých priestoroch aj iný tovar.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí asi 40 väčších či menších poľnonákupov, ktoré vznikli po roku 1990 z rovnomenného monopolného štátneho podniku. Väčšina z nich však musela diverzifikovať výrobu, pretože samotná produkcia krmív a kŕmnych zmesí by ich neuživila. Niektoré sa zameriavajú na financovanie dodávok osív, sadív a umelých hnojív, iné začali chovať hovädzí dobytok, ošípané alebo hydinu. "Vlastný chov ošípaných nám umožnil nielen zvýšiť výrobu kŕmnych zmesí, ale na prírastkoch prasiat môžeme testovať aj kvalitu našich krmív," podčiarkuje riaditeľ Poľnonákupu Hont Ján Ľupták.
Budúcnosť poľnonákupov je v špecializácii
Podľa Ľudovíta Pósu, generálneho riaditeľa skupiny Belar-Group, ktorá je najväčším výrobcom kŕmnych zmesí v SR, je budúcnosť poľnonákupov v úzkej špecializácii a koncentrácii výroby. "V západnej Európe je to bežné," konštatuje. Podniky na výrobu kŕmnych zmesí sa odlišujú podľa chovov, ďalšie sa špecializujú na nákup, ošetrovanie, skladovanie obilnín, resp. na obchod. Spracovatelia až na výnimky priebežne kupujú tieto komodity na burzách za trhové ceny. "Náš škrečkovský systém, keď sa každý snaží nakúpiť všetko, nemá šancu na prežitie," dodáva Pósa.