Euro alebo koruna. Brusel rozhoduje, či zachráni eurozónu a zastaví šírenie dlhovej nákazy alebo sa vrátime k národným menám.
„Ak sa nedohodneme, nebudeme mať druhú šancu zachrániť eurozónu,“ tvrdí francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Podľa neho nebolo ešte nikdy riziko rozpadu eurozóny také veľké.
Kľúčový summit však má prijať aj rozhodnutia, proti ktorým majú výrazné výhrady viaceré krajiny. Niekoľkobodový plán, ktorý v pondelok dohodol Sarkozy s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, počíta so zmenami v top dokumente únie, Lisabonskej zmluve. Zaviesť by sa mali automatické sankcie pre nezodpovedné krajiny, či zrušenie práva veta. „Zotrvávame na našom stanovisku. Nepodporujeme zrušenie práva veta,“ povedal krátko po prvých rokovaniach počas neformálnej večere veľvyslanec pri EÚ Ivan Korčok s tým, že podobné stanovisko majú aj Slovinci a Fíni. Problémom pre krajiny je aj urýchlenie vytvorenia trvalého záchranného fondu, eurovalu 2.
„Toto je už iné euro, než o ktorom sme hlasovali v roku 2003,“ pridal sa český premiér Petr Nečas, podľa ktorého sa tak Česko referendu o vstupe nevyhne. Práve urýchlenie prijatia a tým aj navýšenie trvalého eurovalu mnohé krajiny odmietajú, pretože by im to zvýšilo záväzky. „Výhrady voči jednotlivým bodom majú viaceré krajiny,“ priblížil pre HN atmosféru aj bruselský analytik Piotr Kaczynski. Prekvapivo sa k tomuto stanovisku pridalo aj Nemecko, ktoré zavrhlo aj spoločné dlhopisy.
Podľa kuloárnych informácií však už bola včera tesne pred našou uzávierkou zhoda lídrov minimálne nad prísnejším dohľadom rozpočtovej disciplíny. Podľa ekonómov je to však málo. „Dohľad nad rozpočtami či väčšia centralizácia rieši budúce problémy, nie tie súčasné,“ poznamenal pre HN Martin Prokop, analytik Next Finance.
Únia ako celok sa aj podľa podpredsedu eurokomisie Martina Šefčoviča nachádza vo vážnej hospodárskej kríze. „Vyžaduje si to urýchlené prijatie efektívnych opatrení a ich dôsledné dodržanie,“ podotkol pre HN. „Problémom tohto summitu je, že politickí vodcovia vytvorili okolo seba veľké napätie. Preto akýkoľvek negatívny výsledok sa odrazí negatívne aj na trhoch,“ reagoval bruselský analytik Centra pre európsku politiku Piotr Maciej Kaczynski.
Ak summit zásadné riešenie neprinesie, pre eurozónu to bude mať tvrdé dôsledky. „Dá sa očakávať, že ratingové agentúry okamžite znížia eurozóne rating,“ pripomína analytik Ronald Ižip z Trim Broker. Už včera na správu o potrebe navýšenia kapitalizácie bánk o takmer 115 miliárd eur zareagovala Standard & Poor‘s.
„Euro stratilo dôveryhodnosť a musí ju získať späť. Aby sme to dosiahli, musíme jasne ukázať, že akceptujeme ďalšie záväzky. Musí to byť jasné sedemnástim členom eurozóny,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Na dnes zvolala po summite dvadsaťsedmičky aj užšiu schôdzku lídrov eurozóny. Ako pripomenula, zmena pravidiel je nevyhnutná. No to, či sa pripoja k prísnejším kritériám aj krajiny únie, bude záležať od nich. „Nemám rád múr medzi Európou. No sedemnásť krajín eurozóny má spoločnú menu a ich vzťah je bližší než medzi dvadsaťsedmičkou,“ priznal aj prezident euroskupiny Jean-Claude Junker. Takéto delenie ale mnohé, najmä menšie krajiny, odmietajú.
Zatiaľ nie je jasná ani účasť Medzinárodného menového fondu, hoci správy pred summitom naznačili, že by prispieť na záchranu eura mohol. Naznačila to včera aj šéfka Christine Lagardeová.
Ako sa však analytici zhodujú, euro síce záchranu potrebuje, no najlepší spôsob je bankrot najzadlženejších krajín, ktoré sú nezreformovateľné. Medzi tie najnovšie zaradila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj aj Grécko. Keby sa podľa analytikov nechala krajina zbankrotovať už pred dvoma rokmi, stálo by to štvrtinu sumy, aká je potrebná dnes. „Skôr či neskôr sa dá očakávať, že eurozóna bude dotlačená k tomu, aby sa rozdelila, ak má smerovať fiškálnej únii,“ myslí si Martin Prokop z Next Finance.