Európski lídri sa nevedia zhodnúť na tom, ako zachrániť Európu pred hospodárskym kolapsom. I keď by sme túto bitku vyhrali, širšie signály naznačujú, že vojnu prehrávame. Európa (aj USA) v skutočnosti už niekoľko rokov postupne strácajú svoje dominantné postavenie na svetovej scéne.
Moc v rukách majú veritelia a závislosť od veriteľov vytvára strategickú zraniteľnosť. Zadlžené krajiny sú ponechané na milosť veriteľov, ratingových agentúr a špekulantov na trhu. Tak ako sa presúva bohatstvo v celosvetovom meradle zo západu na východ, tak sa mení aj rovnováha moci.
Nikolas Sarkozy sa nedávno zmienil, že Francúzi by si mali brať príklad z Nemcov. Po príklad, ako budovať ekonomickú prosperitu, mohol však zájsť aj trochu ďalej na východ. Európsky socialistický model „menej práce, viac peňazí a odchod do penzie v skorom veku“, nie je v konkurenčnom prostredí realistický či udržateľný. Ak k tomu pridáme nákladný a predimenzovaný verejný sektor, výsledkom je to, čo vidíme dnes – hromada verejných dlhov.
Country managing partner PwC