Súčasná vlna horúčav hrá do karát nemeckým energetickým koncernom. Predsedovia predstavenstiev štyroch najväčších spoločností sa majú dnes stretnúť s kancelárom Gerhardom Schröderom a témou ich rokovaní je budúcnosť veternej a tepelnej energie. Hlavným dôvodom na obavy spoločností je fakt, že niekoľko elektrární s celkovým výkonom 40 gigawattov, medzi nimi aj šesť atómových elektrární, majú byť po roku 2010 pre končiacu sa životnosť nahradené. To bude vyžadovať miliardové investície. Ak však tieto sumy budú smerovať do nesprávneho typu elektrární, môže to nemeckým spoločnostiam v európskej hospodárskej súťaži zlomiť väz.
Energetické koncerny preto už dnes chcú poznať základné body stredno- a dlhodobej politiky spolkovej vlády v tejto oblasti. Najmä však odpovede na otázky, či elektrárne budú musieť znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) nad rámec protokolu z Kjóta, či budú aj naďalej v platnosti výhody pre veterné elektrárne, aký bude mať dosah plánované obchodovanie s certifikátmi na emisie CO2 na určité typy elektrární, či bude dozorný úrad zvýhodňovať menšie, nezávislé elektrárne. Odpovede na všetky dôležité otázky je potrebné poznať, aby bolo možné určiť ďalší vývoj energetickej politiky a bezpečnosti v Nemecku.
Vláda však doteraz nevypracovala ani základné body svojej politiky. Kameňom úrazu je niekoľkoročný spor medzi ministrom životného prostredia Jürgenom Trittinom a ministrom hospodárstva Wolfgangom Clementom o úlohe obnoviteľných zdrojov energie. Koncerny však teraz požadujú od kancelára rozhodné slovo a tlaková výš Michaela dodáva argumenty. Nemecku totiž prvýkrát hrozí akútny nedostatok elektrickej energie. Podľa názoru koncernov je veterná energia príliš drahá záležitosť, ktorá v časoch núdze očividne neprináša želaný účinok. Naproti tomu sú tepelné elektrárne spoľahlivejšie, keďže nie sú závislé od teplôt. Ak G. Schröder nechce, aby v Nemecku počas jeho funkčného obdobia zhasli svetlá, musí vláda urýchlene vypracovať kombináciu rôznych druhov energií s vysokým podielom tepelných elektrární. To, čo podľa sektora Nemecko s istotou nepotrebuje, je sprísnenie cieľov z Kjóta.
Úvahy, že Michaela je priamym dôsledkom zmien klímy vyplývajúcich z ľudskej činnosti a práve preto by sa malo siahnuť k obnoviteľným zdrojom energie, pravdepodobne budú na pozadí hroziacej energetickej krízy druhoradé. Vyhliadky na uplatňovanie ekologicky orientovanej vládnej politiky podľa Trittinových predstáv sa tak v súčasných horúčavách roztápajú ako maslo.
StoryEditor