Diehl BGT Defence požiadavku ministerstva akceptoval. Lukratívnu objednávku na modernizáciu zbraňových systémov získal Vojenský opravárenský podnik (VOP) v Prešove. Jeho riaditeľ Jozef Pariči vidí v uzavretí kontraktu šancu na zviditeľnenie nielen prešovského podniku, ale celého regiónu. Vytvára sa totiž podľa neho šanca zapojiť do projektu aj iné firmy z východného Slovenska, napríklad formou subdodávok. "Rovnaké zbraňové systémy vlastnia aj iné krajiny, v ktorých má Diehl svoje aktivity. Je preto celkom reálne, že by sa naša spolupráca mohla v budúcnosti rozšíriť," povedal Pariči.
Prešovská firma, ktorá sa pôvodne zameriavala len na opravy vojenskej techniky, v posledných rokoch rozširuje svoj výrobný program najmä smerom k civilnému sektoru. Malo by mu to zabezpečiť stabilizáciu zamestnanosti. Podnik v súčasnosti zamestnáva 110 až 120 ľudí.
Do roku 2003 firma vykazovala stratu. Bola zadlžená a musel založiť všetok majetok, aby odvrátila ekonomický kolaps. V posledných dvoch rokoch sa však situácia výrazne zlepšila. Vlani VOP vykázal prvý raz po dlhom čase zisk, aj keď nie veľký. Pozitívny trend podnik eviduje aj za prvých deväť mesiacov tohto roku, keď dosiahol zisk okolo osem miliónov korún.
Komplexnú technologickú prípravu výroby na základe dodanej konštrukčnej dokumentácie robila Fakulta výrobných technológií košickej Technickej univerzity v Prešove. Spolupracovať začala na jar minulého roka so zástupcom firmy Diehl na Slovensku, ktorým je spoločnosť Delta B.
Podnik zviditeľnila likvidácia tankov
História VOP sa datuje od roku 1948, keď začal s výrobou najjednoduchších zariadení a techniky pre armádu. Základným výrobným programom podniku je v súčasnosti oprava vojenskej techniky, hlavne oprava nákladných motorových vozidiel Tatra pre všetky útvary armády, ale aj pre civilný sektor. Opravuje však aj iné typy nákladných motorových vozidiel - Avie, Liazky, autobusy, špeciálne nadstavby na Tatry, ako sú žeriavy, autocisterny či špeciálna vojenská technika. Technologicky je firma vybavená i na opravy tankov, ktoré v 90. rokoch tvorili hlavný výrobný program VOP. V tom období opravoval asi desať tankov mesačne. Po pristúpení Slovenska k Viedenským dohovorom sa táto technika začala likvidovať a VOP sa stal jedným zo stredísk na likvidáciu vojenskej techniky. Podľa riaditeľa podniku to bola pre fabriku pozitívna etapa. "Do istej miery to prispelo k zviditeľneniu nášho podniku, keďže likvidáciu kontrolovali medzinárodné tímy," uviedol Pivarči.
Podľa vedúceho katedry výrobných technológií Jozefa Zajaca ku konštrukčnej dokumentácii mal riešiteľský tím dvanástich ľudí niekoľko pripomienok, ktoré autor konštrukcie daného zariadenia implementoval do projektu. Odborný tím z vysokej školy vyšpecifikoval okrem iného strojové zariadenia pre VOP a odporučil mu podniky na kooperáciu pri výrobe dielcov.
Vedúci katedry považuje tento projekt za významný aj pre školu. "Musíme naučiť podnikateľským aktivitám aj kolegov, ktorí nikdy neboli v praxi. Priame kontakty na výrobnú sféru budú jedným z pilierov rozvoja vysokých škôl v budúcnosti. Týmto projektom sme získali ďalšie veľmi dobré referencie," zdôraznil Zajac.
| Produktivita práce z pridanej hodnoty vo Vojenskom opravárenskom podniku (Sk) | ||||||||||
|
1993 |
1994 |
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
| 123 548 | 129 944 | 257 551 | 165 769 | 128 862 | 181 475 | 138 785 | 143 362 | 223 961 | 167 116 | 369 402 |
| Zdroj: VOP, š. p. | ||||||||||