Európska komisia uvítala ratifikáciu Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií skleníkových plynov ruskou Štátnou dumou, ktorá umožní vstup dokumentu do platnosti. Táto dohoda, ktorá sa zrodila v roku 1997 v japonskom Kjóte, potrebovala súhlas Ruska. Pre jej platnosť je totiž nevyhnutné, aby ju ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré boli v roku 1990 zodpovedné za 55 % emisií skleníkových plynov a vzhľadom na to, že Spojené štáty sa odmietajú k dokumentu pripojiť, jeho osud ostal v rukách Ruska. Informovala o tom agentúra Reuters.
Čo však bude vstúpenie Kjótskeho protokolu do platnosti znamenať pre priemysel? Hoci výrobný sektor v rozvinutých a bohatých krajinách začal produkovať menej škodlivých emisií plynov od ropnej krízy v 70. rokoch, ešte stále patrí medzi najväčších producentov škodlivých emisií oxidu uhličitého, uviedol ekonomický týždenník The Economist.
Keďže americký prezident George W. Bush sa odmietol pripojiť ku Kjótskemu protokolu, americké spoločnosti nebudú podliehať jeho pravidlám. To však vyvoláva medzi európskymi podnikateľmi obavy, či ich spoločnosti, ktoré sa budú musieť Kjótskym protokolom riadiť, nedoplatia na dodržiavanie pravidiel a stratia tak svoju konkurencieschopnosť voči americkým rivalom, ako aj voči konkurencii z Austrálie, ktorá sa rovnako ako USA k protokolu nepripojila. Podobné obavy ako v Európe sa objavujú aj u obchodníkov v Kanade a Japonsku.
Je zrejmé, že spoločnosti, ktoré budú musieť znižovať emisie CO2, budú potrebovať zvyšovať svoje výdavky, čomu sa ich amerických rivali vyhnú. Avšak podľa odborníkov nie je dôvod obávať sa, že európsky priemysel dodržiavanie nových pravidiel položí na lopatky. Súčasťou plánu Kjótskeho protokolu je možnosť obchodovania s emisiami. Keďže vyspelé priemyselné krajiny produkujú väčšie množstvo splodín, budú si musieť "voľné emisie" kupovať. Zarobiť na nich môžu zasa chudobnejšie krajiny. Ešte prednedávnom odborníci predpokladali, že v rámci obchodovania s kvótami na emisie skleníkových plynov spoločnosti zaplatia za tonu CO2 20 až 25 eur, táto suma však bude pravdepodobne oveľa nižšia a nepresiahne 10 až 15 eur za tonu.
Rusko, ktoré sa rozhodlo pristúpiť k protokolu, má dnes potenciálne veľký objem kvót na predaj, čo rozhodne presvedčilo krajinu pripojiť sa k štátom, ktoré dokument ratifikovali. Niektorí odborníci však varujú, že v budúcnosti by to mohlo ešte viac potlačiť ceny smerom nadol. Ako však uvádzajú, cena by nemala padnúť pod 10 eur.
Nórska konzultačná spoločnosť Point Carbon upozornila, že Rusko môže pristúpením ku Kjótskemu protokolu zarobiť až 10 miliárd dolárov, tento odhad však ostro odporuje zisteniu ruskej Akadémie vied, ktorá predpokladá maximálne 500 miliónov dolárov. Point Carbon preto odporučil krajine, ako aj ďalším predajcom práv na vypúšťanie emisií obmedzovať ich predaj, aby sa tak ich cena na trhu zvyšovala. Práve stratégiou obmedzovania predaja by mohla Moskva zarobiť do roku 2012 až 10 miliárd dolárov a možno aj viac, informovala agentúra Reuters.
Európski podnikatelia vyzvali Európsku komisiu, aby nepristúpila k jednostrannému uplatňovaniu Kjótskeho protokolu, ktorý podľa nich môže Európu vážne ekonomicky poškodiť, jeho aplikáciu považujú dokonca za nezmyslenú, pokiaľ sa k nemu nepripoja aj USA. Pokračovanie v osamelej stratégii znižovania emisií skleníkových plynov ešte viac prehĺbi veľký rozdiel medzi mierou rastu v Európe a v USA, uviedli zástupcovia európskych podnikateľov. Podľa ich odhadov aplikácia protokolu by stála 0,15 až 0,30 percenta hrubého domáceho produktu celej Európskej únie, čo znižuje konkurencie schopnosť Európy voči Spojeným štátom. Európske podniky síce trvajú na svojej podpore znižovania emisií, upozorňujú však, že jednostranná aplikácia pomôže znížiť svetové emisie do roku 2012 len o jedno percento, avšak ekonomické následky pre ekonomiky členských štátov únie a ich priemysel budú oveľa vážnejšie. EÚ aj napriek silnému lobingu podnikateľov na svojej politickej línii nič nemení, naopak, verí, že aj Spojené štáty časom prehodnotia svoj postoj ku Kjótskemu protokolu, čo už dokonca požaduje aj časť amerických podnikateľov.
StoryEditor