Na začiatku je nadšenie z rýchlosti nového procesoru. Na konci zostáva otázka, kam s prístrojom plným olova, chlóru, brómu a ďalších ťažkých kovov a chemikálií. Každý akokoľvek výkonný počítač sa jedného dňa stane nepotrebným a jedovatým elektronickým šrotom.
A tento vývoj sa zrýchľuje: priemerná životnosť počítača sa v posledných desaťročiach výrazne skrátila. Kým počítač kúpený niekedy v 60. rokoch pracoval zhruba desať rokov, súčasné zariadenia sa používajú štyri až päť rokov. Podobná situácia je však aj v prípade ostatných elektronických prístrojov. Výsledkom je to, že 38 miliónov nemeckých domácností produkuje 1,5 milióna ton elektronického šrotu ročne.
Európska únia zareagovala na situáciu nariadením, na základe ktorého budú musieť výrobcovia v Európe od augusta 2005 preberať staré prístroje. Podľa predbežných návrhov od júla 2006 bude zakázané používať vo výrobe určité nebezpečné látky a výrobcovia by sa mali vyhýbať používaniu olova, ortuti, kadmia, chrómu a ďalších kovov.
Obce budú musieť vybudovať zberne elektronického šrotu a výrobcovia budú zodpovedať za financovanie odvozu, recyklácie a likvidácie. V prípade zariadení používaných pri podnikaní, bude zber prebiehať priamo medzi výrobcom a používateľom.
Tieto dodatočné náklady najviac pocíti sektor osobných počítačov, ktorý zápasí s čoraz tvrdšou cenovou vojnou a nemôže náklady presunúť na spotrebiteľov. Popredný európsky výrobca Fujitsu Siemens odhaduje dodatočné výdavky na 10 až 20 miliónov eur ročne.
Fujitsu Siemens pritom ako prvý výrobca počítačov na svete prispôsobil produkciu ekologickým aspektom. Spoločnosť v roku 1988 vybudovala recyklačné centrum, kde sa elektronické zariadenia podľa obsahu škodlivých látok triedia do 60 skupín. Kým pri založení centra bolo nepoužiteľných až 65 percent šrotu, medzičasom tento podiel klesol pod desať percent.
Spoločnosť vyrába aj tzv. zelený počítač, keďže v jednom zo závodov na výrobu hlavných dosiek sa na troch z ôsmich liniek pri letovaní nepoužíva olovo. Namiesto 12 gramov olova sa na nových doskách nachádzajú len tri gramy a ich podiel na celkovej produkcii dosahuje 25 percent. Spoločnosť dokázala znížiť aj podiel chlóru a brómu z 12 percent pod 0,15 percenta.
StoryEditor
Keď sa z nového počítača stane šrot
Na začiatku je nadšenie z rýchlosti nového procesoru. Na konci zostáva otázka, kam s prístrojom, plným olova, chlóru, brómu a ďalších ťažkých kovov a chemikálií. Každý akokoľvek výkonný počítač sa jedného dňa stane nepotrebným a jedovatým elektronickým šrotom. A tento vývoj sa zrýchľuje: priemerná životnosť počítača sa v posledných desaťročiach výrazne skrátila.
