Staré mobilné telefóny putujú do rozvojového sveta

V nemeckých domácnostiach sa podľa odhadov odborníkov povaľuje 60 mil. starých alebo nepoužívaných mobilných telefónov. Mníchovská spoločnosť Greener Solutions Deutschland GmbH ich zhromažďuje a posiela do krajín tretieho sveta.
Poštou denne prichádza do kancelárií firmy približne 500 až 2 tis. starých modelov, zabalených v ofrankovaných návratných vreckách veľkých mobilných operátorov Vodafone, E-Plus či T-Online, ktoré sa zdarma dajú zohnať v obchodoch s telefónmi alebo lekárňach. Tieto vrecká na zvoniaci elektronický šrot je navyše možné vhodiť do akejkoľvek poštovej schránky. Sedem zamestnancov firmy triedi "odpad" podľa presných kritérií. Červená nádoba znamená ďalší predaj, zelená likvidáciu. Pomocou moderných zariadení čítajú ukrytý kód telefónu, podľa ktorého registrujú prístroje.
Na nápad takejto recyklácie prišiel škótsky podnikateľ Colin Armstrong-Bell (34), ktorý medzičasom spolupracuje so všetkými veľkými európskymi operátormi. Tento bývalý armádny dôstojník a investičný bankár s vojenskou precíznosťou zorganizoval systém odovzdávania telefónov najprv vo Veľkej Británii.
Londýnska centrála Greener Solutions v súčasnosti približne 45 % telefónov z Nemecka predáva ďalej v zahraničí - najmä cez veľkosklady v Hongkongu, Južnej Afrike či Abú Zabí nastupujú európske telefóny na ďalšiu púť do Afriky a Ázie. Predtým firma preskúša ich funkčnosť, poškriabaný povrch vyčistí a vyleští špeciálnym sprejom, vybaví novou nabíjačkou, a tak sa európske mobilné telefóny tešia veľkej popularite.
Stačia minimálne ceny, aby pokryli náklady na činnosť Greener Solutions. Noví používatelia v Botswane alebo južnej Číne len niekoľko týždňov po vyradení prístroja v Európe môžu vyťukávať prvé telefónne čísla. Jednotné technické normy prenosu GSM umožňujú bezproblémové použitie európskeho hardvéru aj v Ázii a Afrike na rozdiel od prístrojov z USA, ktoré pracujú podľa technológie TDMH.
Špičkové európske telefóny, ako Siemens C 25 či Nokia 3330, sa dajú v cieľových krajinách predať za 25 až 40 eur, v priemere sa však prístroje predávajú za 14 eur.

SPORNÉ RIEŠENIE
Toto "zelené" riešenie sa však neteší takej popularite, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Výrobcovia totiž zarábajú najmä na predaji nových modelov, staré prístroje nemajú práve v obľube. Popredné značky, ako Siemens, Nokia, SonyEricsson a Motorola, neúspešne rokovali s operátormi o dohode a iniciatíva berlínskeho združenia sektora informačných technológií Bitkom zatiaľ zlyhala pre rozdielne záujmy. Väčšina výrobcov totiž podporuje iba opätovné použitie mimoriadne hodnotných komponentov, napríklad pamäťových čipov a základných dosiek, čo sa však ukázalo ako neekonomické.
Bitkom kritizuje aj narastajúci vývoz nemeckých telefónov do tretieho sveta. Najväčším argumentom je spôsob ich neskoršej likvidácie, ktorá podľa neho v rozvojovom svete prebieha vo voľnej prírode. Spolu s ministerstvom životného prostredia a Úradom OSN pre životné prostredie (UNEP) od minulého roka pracuje na medzinárodnom programe zberu opotrebovaných mobilných telefónov. Podľa údajov UNEP v súčasnosti mobilne telefonuje 725 mil. pozemšťanov, čo štatisticky znamená, že každý ôsmy obyvateľ tejto planéty má mobilný telefón.
Poplach spôsobili aj zistenia ekologickej organizácie Greenpeace na čínskych skládkach odpadu, kde boli nelegálne vyložené celé kamióny západnej informačnej techniky, najmä z USA. To je jeden z dôvodov, pre ktorý sa nesmie takýto odpad exportovať, keďže si vyžaduje špeciálnu likvidáciu.

MOBILNÝ TELEFÓN A DRAHÉ KOVY
Trh je skutočne obrovský. Len v nemeckých zásuvkách či poličkách sa povaľuje odhadom 60 mil. mobilných telefónov a podľa odborníkov na jeden telefón v prevádzke pripadá 1,2 starého. Iba v Nemecku k tomu každý rok pribudne zhruba 30 mil. nových telefónov a frekvencia výmeny modelov sa zvyšuje. No podobne ako pri rastúcich hromadách ostatného elektronického šrotu aj v prípade mobilných telefónov chýbajú jednotné celoeurópske smernice jeho likvidácie. Nová smernica Európskej únie pre elektronický šrot síce od roku 2005 nariaďuje výrobcom zbierať staré prístroje výrobcami, no v prípade malého mobilného telefónu naďalej platí neveľmi ekologické pravidlo "odpadkový kôš alebo úder kameňom". Podľa odborníkov to znamená predovšetkým stratu cenných surovín, keďže z jedného telefónu by bolo možné získať až 200 gramov drahých kovov, ako meď, hliník, striebro, zlato či paládium.
To je aj zdrojom dodatočných príjmov podnikavého škóta. V mníchovskej centrále totiž často skončia prístroje s funkčnou kartou SIM a tenučká vrstva, ktorá pokrýva malé plastové čipy karty, je z čistého zlata.
Riaditeľ nemeckej spoločnosti Electrorecycling GmbH Georg Fröhlich doteraz na objednávku Greener Solution spracoval množstvo drôtených prepraviek s 300 kilogramami mobilného šrotu. Podľa jeho slov je to však len začiatok. Bitkom sa obáva, že vďaka dohode s veľkými operátormi môže Greener Solutions vybudovať monopol na recykláciu mobilných telefónov.
Výrobcovia zas upozorňujú, že odbytové trhy v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách Ázie a Latinskej Ameriky potrebujú najnovšie technológie. Greener Solutions má iný názor a podľa Armstronga-Bella by bola škoda vyhodiť funkčné prístroje. Navyše spoločnosť z každého telefónu 3 až 5 eur poskytuje dobročinným organizáciám z rôznych oblastí. O príjemcovi darov rozhodne spotrebiteľ uvedením poštového smerového čísla na zbernom vrecku.