Perspektíva obchodnej dohody medzi Európskou úniou a juhoamerickou zónou voľného obchodu Mercosur vyzerá nádejne. Pre ďalšie rokovania o liberalizácii svetového obchodu z katarskej Dauhy to však znamená ďalší klinec do rakvy a s ním aj budúci možný koniec globálnej dohody o voľnom obchode.
Mercosur, colná únia tvorená Brazíliou, Argentínou, Uruguajom a Paraguajom, vznikla po tom, čo sa Juhoameričania inšpirovali Európskou úniou. Dnes s ňou spolupracujú na samostatnej dohode, ktorá by podľa pozorovateľov mohla ohroziť pokračovanie rozhovorov, na ktorých si Svetová obchodná organizácia tak zakladá.
EÚ je pripravená poskytnúť vývozcom agrokomodít z Mercosuru lepší prístup na svoje trhy. Únia dováža ročne približne 26 % tovaru z krajín Mercosuru. Za rok 2002 dosiahol dovoz hodnotu približne 22 mld. USD. Za to chce únia otvorenie juhoamerických trhov pre svoje produkty výrobného sektora a sektora služieb. Okrem toho žiada od štyroch štátov zastaviť diskrimináciu Európanov pri investovaní v krajinách Mercosuru, prípadne pri uchádzaní sa o miestne štátne objednávky. To však nie je všetko, čo si EÚ od spolupráce s Mercosurom sľubuje. Podľa týždenníka The Economist, najdôležitejšie pre ňu je získať si v nasledujúcich rokovaniach o liberalizácii svetového obchodu Mercosur, prípadne aspoň Brazíliu, na svoju stranu. Práve táto krajina je vedúcou spoločenstva poľnohospodárskych exportérov, ktoré zahŕňa krajiny ako Austrália, Kanada a Čile. Zároveň je zakladajúcou krajinou skupiny G20, ktorá vznikla po búrlivých rokovaniach v katarskej Dauhe na protest proti neústupnosti bohatých západných štátov pri rokovaniach o znížení dotácií na poľnohospodárske produkty. Obe skupiny sú tvrdými kritikmi dotačnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Dohoda únie s Mercosurom by tak mohla urobiť vážne trhliny v súčasnom jednotnom fronte chudobnejších krajín proti vysokým dotáciám bohatších štátov pre svojich farmárov. Väčšinu toho, za čo Brazília bojovala na multilaterálnej úrovni, sa jej teraz totiž môže podariť vyriešiť bilaterálne.
Ekonómovia a najmä predstavitelia Svetovej obchodnej organizácie sa obávajú celkového dosahu čoraz častejšieho uzatvárania bilaterálnych dohôd. Už skôr ich začali Spojené štáty, teraz sa pridala aj Európska únia. Ak bude tento trend pokračovať, multilaterálny obchodný režim založený v roku 1947, ktorý kulminoval v roku 1995 vznikom Svetovej obchodnej organizácie, sa môže rýchlo dočkať svojho konca.
StoryEditor