Podľa väčšiny odborníkov z technického hľadiska nie je rozsiahly rozvoj výroby ekologickej energie v Rakúsku problémom. Vietor, biomasa, bioplyn a slnečná energia budú na budúci rok predstavovať zhruba štyri percentá celoročnej produkcie elektrickej energie, v strednodobom horizonte je však aj desaťpercentný podiel technicky možný.
Podľa denníka Die Presse však oveľa spornejšou otázkou je to, či takýto rozsiahly rozvoj ekologických elektrární je aj finančne zvládnuteľný. Medzi prívržencami a odporcami dotácií do "zelenej" energie vznikla jasná deliaca čiara.
Za a proti
Prívrženci a rôzne ekologické organizácie poukazujú na zvládnuteľné zaťaženie rakúskeho odberateľa, ktorý platí tieto dotácie. Podľa nich priemerný spotrebiteľ, ktorý je definovaný ako domácnosť s ročnou spotrebou 3 500 kilowatthodín, je ročne zaťažený sumou 20 eur.
S týmto postojom však nesúhlasia hospodárske komory ani priemyselné združenia. Obávajú sa totiž prudkého vzostupu aj tak vysokých nákladov na dotácie ekologickej energie, ktoré platia spotrebitelia vo forme prirážok vo svojich faktúrach. Každý prevádzkovateľ ekologickej elektrárne môže svoju energiu neobmedzene napájať do verejnej siete, pričom výrobcovia za toto množstvo dostávajú zákonom stanovené peniaze. No príslušné sadzby výrazne prevyšujú trhové ceny.
Podľa európskeho regulačného úradu E-Control v budúcom roku zaplatia spotrebitelia výrobcom ekologickej energie celkovo 283 miliónov eur. Do roku 2010 sa táto suma za predpokladu zachovania súčasného systému dotácií zvýši na 500 miliónov eur.
Rakúsky minister hospodárstva Martin Bartenstein chce obmedziť explozívne rastúce zaťaženie spotrebiteľov dotáciami pre ekologickú energiu. Základom novely zákona, ktorú má v októbri schváliť parlament, je skrátenie dotačného obdobia pre výrobcov zo súčasných 13 na 10 rokov. Nové projekty výroby ekologickej elektriny budú schvaľované podľa hospodárnosti a pri prideľovaní dotácií budú uprednostňované mimoriadne efektívne zariadenia.
Model verejných súťaží, na ktorých sa prevádzkovatelia budú uchádzať o štátne dotácie, má podľa ministra zabezpečiť, aby spotrebitelia v budúcnosti podporovali iba tie elektrárne, ktoré aj bez dotácií môžu v strednodobom horizonte prežiť. Doteraz štát nestanovoval žiadne kritériá efektívnosti. Zároveň sa zníži prílev peňazí do dotačných fondov. Elektrárne, ktoré začnú pracovať do konca tohto roka, však novela nezasiahne.
Prevádzkovatelia ekologických elektrární a ochrancovia životného prostredia kritizujú najmä plánovaný model verejných súťaží. Prevádzkovatelia upozorňujú, že ich zväčša menšie elektrárne nemajú v rámci tohto modelu šancu, keďže z hľadiska hospodárnosti nemôžu udržať krok s väčšími zariadeniami. Podľa ministerstva hospodárstva je však táto kritika nepodložená, pretože verejné súťaže sa malých elektrární netýkajú.
Riaditeľ rakúskeho regulačného úradu Walter Boltz považuje nové pravidlá za nevyhnutné, pretože konečne vytvára motiváciu na budovanie hospodárnejších elektrární. Navyše nový systém podporí rozvoj tohto sektora. Podľa E-Controlu do roku 2010 bude zhruba šesť percent elektrickej energie, vyrobenej v Rakúsku, pochádzať z ekologických elektrární, no s nižšími nákladmi než doteraz.
Teória a prax
Teória vyzerá jednoducho. Pri horení biomasy sa uvoľní presne toľko oxidu uhličitého (CO2), koľko rastliny počas svojho rastu spotrebovali z ovzdušia. Prax je však iná. Kým sa totiž drevo dostane z lesa do elektrárne, je potrebných niekoľko krokov, napríklad rozpílenie s cieľom prepravy. Každý krok však vyžaduje energiu, čo nevyhnutne vedie k vyšším emisiám CO2. Objem týchto emisií však nie je možné presne vyčísliť, pretože závisia od lokality a výrobných podmienok.
Emisie CO2 sú však iba jedným z ekologických dôsledkov využívania obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa niečo z prirodzeného reťazca odoberie, bude to mať určité následky. Napríklad, ak sa z lesa vyťaží viac dreva než dorastie, v strednodobom horizonte sa strácajú dôležité minerálne látky, ktoré by sa uvoľnili pri odumretí stromu.
Pokiaľ by ťažba prevyšovala mieru obnovovania lesov, odborníci považujú hnojenie za nevyhnutné. Jednou z možností je používanie popola zo spaľovania dreva, avšak ten obsahuje aj škodlivé látky, napríklad ťažké kovy. Ďalšou možnosťou sú umelé hnojivá. Ekológovia odrádzajú aj od vysádzania rýchlo rastúcich stromov, ktorých drevo je vhodné na spaľovanie v elektrárňach, pretože obyčajne ide o cudzokrajné druhy.
Väčšie využívanie bioplynu má hneď niekoľko priaznivých účinkov. Bioplyn sa vyrába z kombinácie rastlín a živočíšnych výkalov, ktoré zodpovedajú aj za vyššie emisie metánu, a ten je z hľadiska nepriaznivých dôsledkov 20-násobne účinnejší než CO2. Spracovaním hnoja na bioplyn sa úniku metánu zabráni a navyše zvyšky hnoja sú hodnotným hnojivom. Nie sú totiž agresívne ako močovka, no obsahujú dostatok dusíka na podporu pôdnych organizmov, ktoré zvyšujú tvorbu humusu a obmedzujú vyparovanie vody.
Z hľadiska emisií a prínosu takmer najoptimálnejšie sú veterné elektrárne, avšak za predpokladu, že sa nachádzajú vo vhodnej lokalite, kde sú spotrebitelia nablízku a disponujú rezervnou energiou na bezveterné obdobia. Na druhej strane však ochrancovia prírody upozorňujú, že rýchlo sa točiace listy rotora sú pre vtákov prakticky neviditeľné.