Rafinérie v niektorých západoeurópskych krajinách začínajú čoraz viac pociťovať nedostatok ropy, pod čo sa podpísalo na jednej strane zhoršené počasie, no hlavne obmedzenia tureckej vlády na prepravu ropy cez úžiny Bospor a Dardanely, ktoré blokujú množstvo tankerov s ruskou ropou pri plavbe z Ázie do Európy. Podľa európskych priemyselníkov tieto obmedzenia viedli k jednej z najväčších a najnákladnejších kríz pri dodávkach ropy od vojny v Perzskom zálive v roku 1991. V súčasnosti čaká v Bosporskej úžine okolo 30 tankerov.
Bospor a ruská ropa
Niektoré rafinérie v Taliansku, Španielsku, vo Francúzsku a v Nemecku sú nútené obmedzovať produkciu, keďže dodávky ropy z tohto smeru meškajú často 20 až 25 dní. Denné poplatky ropných firiem za tanker sa v dôsledku toho vyšplhali na priemerných 50-tisíc dolárov. Ako uviedli The Financial Times, pre obmedzenie plavby, o čom Turecko rozhodlo v decembri 2003 (napr. zákaz nočnej plavby), muselo Rusko zastaviť transport ropy cez jeden z ropovodov prepravujúceho surovinu k Čiernemu moru. Ankara sa sťažnostiam ropných firiem v Európe bráni poukazovaním na vyššiu bezpečnosť. Rusko totiž za ostatných osem rokov zdvojnásobilo export ropy a výrazne vyšší objem komodity sa začína prepravovať aj z oblasti Kaspického mora. Kolízie a nájazdy na plytčinu sa stali bežným javom v úžinách, najužšej časti trasy, ktorú musia tankery absolvovať pri plavbe do západnej Európy. Situáciu, navyše, komplikujú aj početné výletné lode s turistami a malé trajekty prepravujúce ľudí z európskej do ázijskej časti Istanbulu, ktoré tankerom často križujú dráhu.
Problémy v úžinách sú známe už dlhšie, no tentoraz situáciu komplikuje fakt, že v tomto roku nebude možné oneskorené dodávky ruskej ropy nahradiť rýchlejšími dodávkami z irackého Kirkúku napojeného na Ceyhan. Ropa z Kirkúku je uralskej veľmi podobná, no jej dodávky od marca zastavili sabotáže na irackej časti ropovodu.
Ropovod alebo blokáda
Európske firmy však vidia problém s blokovaním úžin inde. Podľa nich sa turecká vláda takýmto spôsobom snaží dotlačiť Západ, aby urýchlil výstavbu ropovodu Baku - Tbilisi - Ceyhan. Projekt v celkovej hodnote 3 mld. dolárov by mal čoskoro získať podporu 15 komerčných bánk po tom, čo v októbri s ním súhlasili aj rozvojové banky v Európe a USA. Ako uviedol jeden z predstaviteľov európskej ropnej loby, Turecko chce presadiť výstavu viacerých ropovodov, aby posilnilo svoju geopoliticky strategickú pozíciu a navyše získalo viac na tranzitných poplatkoch, ktoré sú významné pri ekonomickom oživení krajiny. Bývalá premiérka Tansu Cillerová ešte v roku 1995 varovala vlády západných štátov, že "cez Bospor neprejde ani kvapka ropy, ak Turecko ropovod (Baku - Ceyhan) nezíska". Boj o kontrolu kaspických ložísk ropy a zemného plynu, ako aj o zníženie závislosti stredoázijských republík od Ruska, sa začal už začiatkom 90. rokov. Na boj o moc však doplatili práve spomínané republiky, a to aj vinou hry Turecka na obe strany. Napríklad Tadžikistan súhlasil s myšlienkou Turecka a Západu, aby zmiernil závislosť od Moskvy a s pomocou Royal Dutch/Shell, General Electric a americkej vlády postavil transkaspický plynovod do Baku. Krátko nato sa však Turecko dohodlo s Ruskom na výstavbe plynovodu Blue Stream popod Čierne more, čo Tadžikistan stálo stratu produkcie zemného plynu o 85 %. Dušanbe preto v roku 2000 opäť podpísalo s Moskvou 15-ročný kontrakt.