Podľa námestníka tajomníka koordinačného zväzu Borisa Lukova, v posledných rokoch sa podarilo zvrátiť tento negatívny trend. Od roku 1999 Transsibírska magistrála zaznamenáva postupný nárast dopravy. Napriek tomu sa jej kapacita využíva zatiaľ len spolovice. Ročne je možné prepraviť cez magistrálu 100 miliónov ton tovaru. Zákazníci majú stále najväčšie obavy o bezpečnosť svojich dodávok, hoci každý vlak sprevádza ozbrojená ochrana. Predstavitelia ruských železníc tvrdia, že za posledných sedem rokov nedošlo k žiadnej strate ani odcudzeniu kontajnera.
Spoľahlivosť prepravy po Transsibírskej magistrále by mali zvýšiť investície do optických sietí, ktoré budú poskytovať po celej dĺžke takmer 10-tisíc kilometrov dlhej trasy informácie o pohybe tovaru v reálnom čase. Problémom však naďalej zostáva zastaraný vozový park a nedostatok špeciálnych vagónov. Ruské železnice majú v súčasnosti 17-tisíc vagónov určených na prepravu kontajnerov, pričom do konca roka majú v pláne zmodernizovať ďalších 3-tisíc.
Impulzom na zvyšovanie prepravy na Transsibírskej magistrále sú investície ázijských firiem v strednej a vo východnej Európe a rozmach čínskej ekonomiky. Z dosiahnutých ukazovateľov prepravy vyplýva, že transsibírske železničné služby sa aj napriek uvedeným nedostatkom stali konkurencieschopnými lodnej doprave a ich význam ešte vzrastie. Potvrdzujú to údaje ruského ministerstva dopravy, podľa ktorého v prvom polroku tohto roku vzrástol medziročne objem prepráv o 90 percent.
Dôležitú úlohu v tomto smere by mali zohrať tzv. skrátené tranzity. Napríklad skúšobný projekt prepravy kontajnerov z Japonska do Nemecka kombinovanou dopravou po mori a železnici trval 22 dní, čo je o polovicu menej ako loďou. Rovnako by sa mala v blízkom čase skrátiť preprava z tichomorského prístavu Port Vostočnij do Fínska, zo súčasných 11,5 dňa na 9, ako aj zdvojnásobiť objem prepravených kontajnerov na 100-tisíc ročne.
Špeditéri a železničné spoločnosti predpokladajú, že japonské a kórejské firmy, ktoré doteraz vozili tovar zväčša po mori, budú v oveľa väčšej miere využívať transsibírsku železnicu. Obrovský potenciál predstavujú dodávky pre automobilový priemysel a elektroniku, ktoré sa používajú v európskych závodoch a logistických centrách globálnych firiem.
Pre trvalé spojenie krajín Ázie, Tichomoria a Európy a pre pritiahnutie nákladov na Transsibírsku magistrálu má veľký význam obnovenie priameho prepojenia medzi oboma Kóreami a Ruskou federáciou prostredníctvom Transkórejskej magistrály. Prvým krokom bola dohoda medzi Ruskom a KĽDR v roku 2001 a následne slávnostné spojenie kórejských železníc v demilitarizovanom pásme začiatkom tohtoročného leta. Podľa analýz by sa po napojení Kórejského polostrova na ruskú železničnú sieť mali znížiť lehoty dopravy do Európy o viac ako polovicu, navyše pri súčasnom znížení cien.
Podľa vedenia Železničnej spoločnosti sa Slovensko chce tiež podieľať na tomto veľkom potenciáli prepravných možností, a to prostredníctvom novovybudovaného terminálu Dobrá v Čiernej nad Tisou, ktorý by sa mohol stať logistickým centrom pre spojenie strednej a východnej Európy s Transsibírskou magistrálou. Oživenie dosiaľ príliš nevyťaženého terminálu si sľubujú práve od zamýšľaných investícií ázijského kapitálu v regióne a zvýšeného využívania eurázijského železničného dopravného systému.