Ďalšie priblíženie ôsmich nových členských krajín Európskej únie zo strednej a z východnej Európy k starým členským štátom sa očakáva nielen v oblasti hospodárskeho rastu, ale aj v iných ukazovateľoch, ako inflácia alebo miera nezamestnanosti. Vyplýva to z aktuálnej štúdie inštitútu Wifo pre výskum hospodárstva a Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnania (WIIW).
Podľa štúdie v nových členských krajinách únie ďalej výrazne klesnú spotrebiteľské ceny: v priemere by mohla tohtoročná inflácia dosiahnuť 4,1 percenta a na budúci rok by mohla klesnúť na 3,4 percenta. Najvyššiu mieru inflácie predpokladá expert WIIW Vasily Astrov v Maďarsku, kde by tento rok mohla byť 6,9 percenta a na budúci rok päť percent. Na Slovensku očakáva v tomto roku osem percent a na budúci rok päť percent, v Lotyšsku 2,9 percenta a štyri percentá a v Slovinsku štyri percentá a 3,5 percenta. Proti tomuto trendu sa vyššie ceny očakávajú v Poľsku, kde by mohli tento rok vzrásť o dve percentá a na budúci rok o tri percentá a v Litve o jedno percento a o rok dve percentá.
Dôvodom pre porovnateľnú výšku inflácie sú nové dane nových členských krajín na skupiny tovarov, ako je tabak, palivá alebo alkohol, vysvetlil Astrov.
Klesnúť by mala aj nezamestnanosť: v priemere by malo byť tento rok bez práce 14,7 percenta ľudí, na budúci rok 14,2 percenta. Táto hodnota je oproti priemeru starých členov únie takmer dvojnásobná, keďže tam dosiahne tento rok 8,1 percenta a na budúci rok 7,9 percenta. Najviac nezamestnaných vykazuje podľa štúdie Poľsko s tohtoročnými 20 percentami a budúcoročnými 19 percentami, Slovensko so 16 a 15 percentami, Litva s 12 a 11 percentami, Estónsko v oboch rokoch s 10 percentami.
Štúdia neočakáva zlepšenie salda bežného účtu platobnej bilancie nových členských krajín EÚ: deficit by mal tento rok dosiahnuť 4,5 percenta a na budúci rok 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Staré krajiny EÚ však tento rok vykážu priemerne mierny prebytok 0,4 percenta a na budúci rok 0,3 percenta.
StoryEditor