Medzinárodnú zmluvu o výstavbe Krivorožského ťažobno-úpravárenského komplexu (KŤUK) v Dolinskej podpísalo Československo so Sovietskym zväzom v roku 1983. Slovensko, na ktoré po rozdelení federácie prešla táto investícia, vložilo do tohto projektu asi 200 mil. USD. Pred desiatimi rokmi však rozostavaný komplex pre nedostatok finančných prostriedkov zakonzervovali a v jeho výstavbe sa nepokračuje.
KOŠICKÉ BREMENO
V roku 1992 VSŽ Košice, a. s., pod tlakom štátnej administratívy prevzali túto pohľadávku voči Ukrajine v celkovej výške 11 mld. Sk na seba, aj so záväzkom pokračovať vo výstavbe. Doteraz do KŤUK investovali takmer miliardu korún, pričom ročne len na ochranu majetku musia vynaložiť 30 mil. Sk. Člen dozornej rady VSŽ Jozef Oravkin minulý týždeň na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov zdôraznil, že firma pristúpi k plneniu investičných záväzkov, ak si ukrajinská strana začne plniť svoje záväzky podľa medzinárodných zmlúv. V tejto súvislosti pripomenul, že železiarne v minulých rokoch postavili v Dolinskej približne tisíc bytov a niekoľko zariadení sociálnej vybavenosti, za čo mala Ukrajina dodať na Slovensko okolo 1,5 mil. ton železnorudných peliet. Dodala však len asi 40 tis. ton. Naopak, Ukrajina vyčísľuje záväzok SR v súvislosti s dobudovaním kombinátu na 211 mil. USD.
INSOLVENTNÁ UKRAJINA
Ukrajinská vláda nedokáže vyčleniť zo štátneho rozpočtu toľko finančných prostriedkov, ktoré by stačili na dostavbu kombinátu. Uviedol to riaditeľ 3. teritoriálneho odboru Ministerstva hospodárstva SR Miroslav Mečár. "Hľadá však východisko, jednou z ciest je privatizácia," dodal. Kabinet ministrov Ukrajiny už pripravil zákon o dostavbe KŤUK, ktorý ukrajinský parlament v prvom čítaní schválil. Podľa predpokladov k definitívnemu odobreniu zákona príde v 1. polroku 2003.
Problémom je aj kvalita peliet. Pôvodne dojednaný produkt, pelety s obsahom železa okolo 57 %, už v súčasnosti nevyhovuje. Trh vyžaduje pelety s obsahom železa najmenej 62 %. Navyše, kombinát a technológie za desať rokov zastarali a vplyv erozívneho prostredia, ako aj poveternostné podmienky napriek zakonzervovaniu stavby a technologických zariadení poznačili kvalitu komplexu. Slovenská exekutíva chce podľa M. Mečára postupovať v súlade s platnými medzinárodnými dohodami. "Vyčerpali sme už prakticky všetky možnosti. Prioritou štátu vo vzťahu k VSŽ je postupovať v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky," podčiarkol M. Mečár.
V HĽADÁČIKU ISPATU
Predseda Dozornej rady VSŽ Jaroslav Haščák potvrdil záujem investorov o kúpu podielu košických železiarní v KŤUK. Ako spresnil, jedna ponuka na časť podielu prišla z Ukrajiny a znela na asi milión amerických dolárov, čo je podľa neho málo. Zároveň naznačil, že o celý komplex prejavila záujem istá spoločnosť patriaca do skupiny indického Ispatu. Zámer VSŽ predať slovenský podiel v Dolinskej však rezort hospodárstva ani vláda SR zatiaľ neodsúhlasili. "Je prinajmenšom predčasné hovoriť o takomto spôsobe riešenia. Ministerstvo bude koordinovať riešenie problému v súčinnosti s rezortom financií a VSŽ, ako aj vo vzťahu k Ukrajine a Rumunsku. Slovenská strana má eminentný záujem o doriešenie tejto záležitosti. Pokiaľ ide o snahu VSŽ, nevylučujeme ani tento variant riešenia. Naším zámerom je vrátiť aspoň časť investovaných prostriedkov do štátneho rozpočtu," uzavrel M. Mečár.
StoryEditor