Niki Lauda: Veterán formuly 1 tretíkrát skúša šťastie v letectve

Sir Richard Branson raz povedal: "Najjednoduchší spôsob, ako sa stať milionárom, je začať ako miliardár a založiť leteckú spoločnosť." Poznáte tento výrok?
- Nepoznám. A myslím si, že je to hlúposť.
Prečo?
- Je úplne normálne, že letecká doprava je raz hore, raz dole. Ja sám sa vôbec nemôžem sťažovať na svoju lásku k letectvu. Svojho času som vybudoval Lauda Air a potom som ho predal Austrian Airlines. Samozrejme, vznikli spory medzi členmi predstavenstva a mnou, no to je dlhá história. Ale finančne sa to oplatilo.
Nie je veľmi pravdepodobné, že so svojou novou spoločnosťou Niki zbohatnete.
- Začíname v ťažkom období, ale s nízkymi nákladmi. Problém veľkých firiem spočíva v tom, že sa musia najprv zmenšiť a zlacniť. Na peniaze sa sťažovať nemôžem. Tento rok prinesie pár miliónov zisku, ak sa opäť voľakde nevynoria prekvapenia s cenami ropy.
Žeby vám nešlo len o zarábanie, ale aj o zábavu?
- ...o napätie. Zábava je tu tak či tak. Robím len tie veci, ktoré ma zaujímajú a motivujú.
A lietanie k tomu patrí, pretože ste blázon do techniky?
- Musí vás to fascinovať. Od založenia Niki som nalietal zhruba 220 hodín, to je relatívne veľa. Človek musí ísť ostatným príkladom. A som otravný v detailoch, to vám poviem na rovinu.
To ste taký perfekcionista, že by ste najradšej sám lietali?
- Nemám problémy posunúť miesto pilotom. Ale privádza ma do šialenstva, keď prídem do kokpitu a po predchádzajúcej posádke sa tam povaľujú šálky od kávy. Alebo ak nie je kabína uprataná tak dobre, ako si predstavujem. Keď je zaprášená a špinavá, hoci som tam nechal kefu na prach. To už podľa mňa hraničí s bezcitným zaobchádzaním s lietadlom. Keď sa dnes pozriete do kokpitu dopravných lietadiel, veľakrát vám jednoducho musí prísť zle.
Nie je to trochu prehnané?
- Keď mám dobrý vzťah k technickému zariadeniu, aj k cestujúcim sa inak správam. To hovorím aj palubným sprievodkyniam. To je ich lietadlo, ich pracovisko.
Výzvy, ktoré ponúka lietanie, sú však úplne iné ako pri formule 1.
- Tam musíte za každú cenu vyhrať preteky, bez pravidiel. Tu máte záplavu pravidiel, no existujú aj výzvy. Môžete lietať ekonomicky, pokojne a príjemne a myslieť dopredu: koľko paliva spotrebujem? To je hra s parametrami. Existujú aj piloti, ktorým na tom nezáleží, skrátka letia. Chcem to robiť perfektne a žiadam to aj od ostatných.
Prečo ste práve vy založili nízkonákladovú spoločnosť? Nie je to trochu fádne?
- Keď ma Ford vymenoval za tímového šéfa, keď som jeden rok nemohol pracovať, opäť som sa začal zaoberať otázkou leteckých spoločností. Koncept lacného lietania som mal v hlave. Vždy ma nadchýnajú nové koncepty.
No až tak nový tento koncept predsa nie je. Nízkonákladoviek boli tucty ešte predtým, ako ste prišli vy.
- Každý deň prináša niečo nové a lietadiel je nadbytok. No podstatné je niečo iné: poskytnúť let, ktorý je iný než ostatné.
A ako to robíte?
- Musíte vymyslieť taký balík služieb, aby sa človek cítil príjemne. Musíte svoje lietadlo pomaľovať tak, aby pôsobilo sympaticky. To však neznamená, že sa musí každému páčiť. Stačí, ak je to v prípade 55 percent klientov. Pre palubné sprievodkyne sme vymysleli vtipné uniformy. Nie sú zlé a ľudia o tom hovoria.
Práve ste začali s Niki a už ste vytvorili partnerstvo. Oveľa väčší Air Berlin odkúpil 24 percent vašej firmy. Všetko asi nešlo tak dobre, ako ste si mysleli.
- Nie. Vždy som plánoval spoluprácu. Vlani 28. novembra som odštartoval so štyrmi airbusmi, ktoré zarobili peniaze a navyše zo starého Aero Lloyd mám ešte garantované plné vyťaženie charterových letov. S Joachimom Hunoldom z Air Berlin som sa stretol ešte v decembri.
Teraz ste opäť mladším partnerom. Pri rozlúčke s Lauda Air ste však povedali, že sa už nikdy nedáte integrovať do nejakého koncernu.
- Mojou najväčšou chybou bolo to, že som podcenil kultúrne rozdiely medzi oboma spoločnosťami. Fúzia môže vyzerať akokoľvek logicky, no ľudia nemusia spolupracovať. Firemná kultúra Air Berlin je však rovnaká ako moja a tiež sa snažia, aby všetko išlo ako po masle.
Tak sa na to pozrime. Pán Hunold je človek, ktorý rád rozhoduje. Vy tiež?
- Neexistuje pre mňa nič strašnejšie než veľké stretnutia, z ktorých nič rozumné nevzíde.
Pán Hunold rád oslavuje so svojimi zamestnancami a vyvoláva dojem kamaráta.
- Bol som pri tom. Oslavu, na ktorej zostanem do piatej do rána, som zažil len zriedkavo. Aj to je súčasť motivačnej stratégie a funguje to.
Joachim Hunold však vie byť veľmi mrzutý, keď hovorí o odboroch.
- Na problém odborov sa pozerám podobne ako on. Kým odbory zastupujú záujmy spoločnosti, je to v poriadku. No v mojom prípade chceli postavenie rovnocenné s Austrian Airlines. A to nebolo možné. Je to štátny podnik, ja som mal súkromnú firmu.
Pán Hunold rád rozpráva hrubé vtipy, aj o letuškách.
- Som priateľom jasných slov. O ktorých vtipoch hovoríte?
Údajne sa v Air Berlin ujali rôzne zvyky, napríklad, že pilot dá novej letuške pohár s jablkovým džúsom a povie: Môžeš to, prosím ťa, odniesť? Nestihol som na záchod.
- To nie je urážka, ak patríte k firme. V letectve sa takéto výroky vyskytnú. Je skutočne super, akou pozitívnou náladou prispeli piloti a letušky do tejto debny vtipov.
O čom vlastne rozhoduje sám Niki Lauda v Niki?
- O všetkom!
Air Berlin prevzal nákup lietadiel, predaj, styk s médiami...
- ... to robím sám!
...aj plánovanie trás zabezpečuje Air Berlin.
- Nie, to robíme spoločne. Rakúsky trh je náš trh. Zodpovedám za svoj produkt, svoje lietadlá, svojich cestujúcich a svoju prácu. No, samozrejme, využívame skúsenosti Air Berlin pri letoch do nových destinácií.
Ste očividne človek, ktorý sa rýchlo začne nudiť. Aj vo formule 1 ste sa raz sťažovali, že stále jazdíte v kruhu. Budete raz aj leteckú dopravu považovať za nudnú?
- Fádne to začne byť až vtedy, keď všetko pôjde perfektne. Momentálne sme však v štádiu budovania.

Úspechy a neúspechy
Lauda vo svojej autobiografii nazval tlak, ktorý ho opakovane núti skúšať šťastie s leteckými spoločnosťami, "letecká nadržanosť".
Prvý pokus s Lauda Air odštartoval v rokoch 1978 - 1979, dva roky po ťažkej nehode na Nürburgringu. Finančná núdza ho v roku 1982 prinútila vrátiť sa na okruhy formuly 1.
V druhom pokuse to Lauda dotiahol až na burzu, prekonal pád "Mozarta" v Thajsku a vojnu v Perzskom zálive v roku 1991. O šesť rokov neskôr predáva svoje podiely štátnym Austrian Airlines, ktoré ho v roku 2000 úplne vytlačili z firmy. Lauda hovorí, že na vine je konzervatívna kultúra koncernu. Ten mu zas vyčíta riskantné finančné transakcie a riadiace chyby.
"Panáčik s červenou čiapočkou je opäť tu," napísali jedny noviny, keď Lauda koncom minulého roka založil novú leteckú spoločnosť Niki. Tá vznikla z rakúskej dcéry zbankrotovaného Aero Lloyd. S piatimi airbusmi lieta do Zürichu, Varšavy či Ríma a napríklad aj do Palmy. Spoločnosť chce v tomto roku dosiahnuť obrat 70 miliónov eur. Začiatkom roka sa Lauda spojil s Air Berlin, ktorá kúpila 24 percent Niki, prevzala predaj a prispela svojím rezervačným softvérom.