Bohaté štáte zintenzívnili boj o získavanie kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia, aby doplnili nedostatok odborníkov v niektorých kľúčových sektoroch vrátane oblasti informačných technológií. Nedoplatia však na tento boj chudobnejšie krajiny? Hoci viaceré krajiny sa usilujú limitovať počet žiadateľov o azyl, súčasne zvyšujú počet migrantov so špecifických vzdelaním a vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorým, naopak, vytvárajú také podmienky, aby mali záujem v krajine pracovať, uviedla britská mediálna spoločnosť BBC.
Napríklad vo Veľkej Británii asi dve tretiny cudzincov, ktorí prišli do krajiny v roku 2002 (asi 103-tisíc z celkového počtu 160-tisíc migrantov) v súčasnosti pracujú v rôznych riadiacich funkciách, čo je v porovnaní so situáciou spred 10 rokov značný nárast. Najvyšší počet vysokokvalifikovaných pracovných síl, obyčajne s univerzitným vzdelaním, prichádza z reformných štátov alebo z rozvojových krajín, napríklad z Afriky. Zelenú kartu v USA sa doteraz podarilo získať asi 60 % študentom, ktorí ukončili univerzitné štúdium v Gambii, ďalej 25 % z univerzity v Sierra Leone a 10 % odborníkov s univerzitným vzdelaním z Kene. Migrácia kvalifikovaných pracovných síl nie je novinkou. Až donedávna sa migranti skladali z bankárov a výkonných predstaviteľov nadnárodných spoločností, ktorých firma vyslala pracovať do iných štátov. V súčasnosti sa do pozornosti dostali nové sektory, na prvom mieste informačný, ktorý napríklad do srdca informačného priemyslu Silicon Valley v USA prilákal veľký počet odborníkov z Číny a Indie. Asi jednu tretinu nových počítačových firiem v Kalifornii v súčasnosti riadia imigranti. India až donedávna posiela svojich odborníkov na získavanie ďalších skúseností do zahraničia, v ostatných rokoch sa situácia mení, keď viacerí odborníci zo Západu začínajú prichádzať do indických firiem.
Nedostatok odborníkov vo viacerých kľúčových verejných sektoroch vedie k prudkému prílevu pracovných síl z každej časti sveta. Bohaté krajiny sa usilujú získavať hlavne doktorov, zdravotné sestry a učiteľov. Najväčší záujem o tieto kvalifikácie má Veľká Británia, ktorá si v tomto smere udržiava vedúce postavenie nielen v Európe, ale aj vo svete. Do Británie prichádzajú doktori a sestry hlavne z Indie, Južnej Afriky a Filipín, zatiaľ čo učiteľov krajina získava z Austrálie a Kanady.
"Boj o získavanie odborníkov do sektorov s nedostatočným počtom zamestnancov sa v ostatných rokoch ešte viac zintenzívnil," upozornil profesor John Salt z londýnskej univerzity.
USA a Veľká Británia vytvorili na prilákanie odborníkov špeciálnu imigračnú schému, ktorou by chceli konkurovať už existujúcim schémam v Austrálii, Kanade a na Novom Zélande. Nemecko, napríklad, zaviedlo tzv. "zelenú kartu", ktorou získava špecialistov z oblasti informačných technológií. Menej úspešné sú už krajiny v prípade spoločností, hoci viaceré z nich sa usilujú získavať podnikateľov s majetkom nad jeden milión dolárov výmenou za získanie občianstva. Táto oblasť však zatiaľ nie je presne zmapovaná, takže sa nezistilo, či podnikatelia tieto peniaze aj v krajine reálne investujú a vytvárajú nové pracovné miesta.
Na odchod odborníkov doplácajú chudobnejšie krajiny, ktoré investujú do ich vzdelania, štát z nich však nakoniec nemá úžitok.
StoryEditor