Pri kombinovanom spôsobe výroby tepla a elektriny vznikajú úspory nosičov energie (zemný plyn, bioplyn, propán alebo aj vykurovací olej). Množstvo oboch energií, tepelnej a elektrickej, vyrobené z rovnakého množstva primárnej energie, je až o 40 % vyššie ako keby sa vyrábala len elektrina. Takzvaná malá kogenerácia využíva rovnaký technický princíp, jej cieľom je zlepšiť efektívnosť výroby tepla predajom elektriny. Kogenerácia navyše predstavuje obmedzenie emisií skleníkových plynov.
Podľa marketingového riaditeľa spoločnosti Intech Slovakia, s. r. o., Ivana Ďuďáka, sa na Slovensku inštalovalo asi 130 kogeneračných jednotiek. Firma Intech inštalovala takmer 90 jednotiek na 56 miestach s celkovým výkonom 7 MW. Tento rok pribudli Intechu ďalšie dve inštalácie, naposledy v rožňavskej nemocnici s výkonom 100 kW. Jednotky sa poháňajú zemným plynom, výnimočne, na miestach bez plynofikácie, propánom. Vyskytuje sa aj pohon na bioplyn, Intech ho inštaloval v troch čistiarňach odpadových vôd: v Banskej Bystrici, Lučenci a Komárne. Elektrický výstup kogenerácie je pripojený na verejnú sieť, podľa Ďuďáka nemá zmysel projektovať vyšší elektrický výkon ako je spotreba budovy. Je to dané platnými cenovými podmienkami. Výnosom kogenerácie je totiž rozdiel medzi cenou elektriny z verejnej siete, ktorá sa v objekte spotrebuje, a cenou, za ktorú sa vyrobí. Vhodnými objektmi na inštaláciu sú najmä nemocnice, kde je relatívne vysoká a stála spotreba elektriny aj v lete. "Verejným nemocniciam sa však nedostáva peňazí na investície," upozornil Ďuďák. Intech urobil v nemocniciach už štyri inštalácie. Ani komunálny sektor nemá dostatok peňazí, preto Intech začal využívať financovanie projektu treťou stranou -- úsporami na nákladoch za vykurovanie.
Cenová politika proti kogenerácii
Regulačná politika SR nepodporuje využívanie kogenerácie, lebo nestanovuje minimálnu cenu elektriny pri jej výkupe. V mnohých krajinách sú distribučné spoločnosti povinné vykupovať takúto elektrinu za ceny blízke predajnej cene. Pre odborné periodikum to zdôvodnil riaditeľ ekonomických analýz, Karol Dvorák z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Regulačný zákon od 1. januára nedáva splnomocnenie na stanovovanie minimálnej ceny. Navyše, od 1. júla sa podmienky pre kogeneráciu na inštalácie s výkonom nad 500 kW pritvrdia, lebo podľa rozhodnutia regulačného úradu musí držiteľ licencie za každú vyrobenú MWh zaplatiť poplatok 175 Sk.
Toto cenové opatrenie "viacnákladmi" vo výške najmenej 4 mil. Sk ročne nepriaznivo ovplyvní aj ekonomiku kogeneračných jednotiek, ktoré využíva na výrobu tepla a elektriny Bytový podnik Nové Zámky. Majú celkový elektrický výkon 4,7 MW, inštalované boli koncom roka 2002. Mesto spolu so zdrojmi z programu Phare EGS uvoľnilo na kogeneráciu a rekonštrukciu kotolne 130 mil. Sk
V SPP sami využívajú kogeneráciu
Kogeneračná jednotka umiestnená v areáli SPP, a. s., Bratislava, na Mlynských nivách, kryje jeho spotrebu elektriny na 95 až 98 %. Jednotku postavil SPP v roku 1998. Jej prevádzkovateľom je dcérska spoločnosť SPP a Ruhrgasu -- Interkvet, s. r. o. Srdcom jednotky sú tri piestové spaľovacie motory na zemný plyn a synchrónne generátory so sumárnym elektrickým výkonom 936 kW. Od roku 1998 do roku 2002, keď bola investícia dokončená, dosiahla kumulovaná úspora na výdavkoch za energie 21,7 mil. Sk V roku 2002 kogeneračná jednotka vyrábala teplo po 364 Sk za GJ a elektrinu po 1,14 Sk za kWh. SPP vybudoval z vlastných zdrojov kogeneračné jednotky v odštepnom závode Michalovce a na Prepúšťacej stanici plynu v Považanoch. V obci Lehota pod Vtáčnikom dodáva teplo pre 228 bytov a ďalšie komunálne objekty, plynári do nej investovali spolu s podporou Phare 15 mil. Sk. Za 15 mesiacov vyrobila 0,5 GWh elektriny. SPP je odhodlaný podporiť aj ďalšie projekty kogenerácie predovšetkým prípravou štúdie v predprojektovej etape, ale aj financovaním v závislosti od bonity projektu.
StoryEditor