"Členstvo v únii má na jednej strane obrovské výhody, no na druhej strane znamená aj rast mzdových nákladov, a to je dostatočne významný dôvod pre prehodnotenie investícií zo strany firiem," uviedol Ralf Kaiser, hovorca firmy Hyundai. Mzdy sa stali alfou a omegou aj pre ďalšie podniky. Najviac to pocítilo Maďarsko, kde mzdy v ostatných rokoch prudko vzrástli a ešte v minulom roku na to zareagoval holandský Philips Electronics. Ten presunul výrobu televíznych obrazoviek zo Szombathely do čínskeho Su-žou, kde mesačná mzda dosahuje asi 72 eur. Nasledovali ho IBM a Flextronics, opäť v prospech Číny.
Ďalšou z čoraz obľúbenejších krajín je Rusko. Ako uviedli The Moscow Times, ide najmä o logistické firmy, ktoré očakávajú rast nákladov v nových členských štátoch EÚ. Oceangate Distribution, dcérska firma nemeckého logistického obra Eurogate, uviedla, že v Moskve a Petrohrade chce vybudovať distribučné centrá v očakávaní rastu dopytu nových členov EÚ po elektronickom tovare z východnej Ázie. Aj podľa Davida Linda z NYK Logistics rastúce platy v strednej Európe pravdepodobne donútia viaceré podniky využiť logistické firmy v Rusku. "Predtým by využili poľskú či pobaltskú kamiónovú dopravu. Teraz už nebudú takí lacní."
Okrem Ruska je konkurenciou Rumunsko a Ukrajina. Na začiatku roka 2004 dosahovala priemerná mesačná mzda v Maďarsku a ČR 603, resp. 507 eur. V Rumunsku je to okolo 100 a na Ukrajine len 60 eur. Navyše, ukazuje sa, že sú to nielen západné firmy, ktoré zvažujú či rovno presúvajú svoje prevádzky ďalej na východ. Aj firmy zo strednej Európy sa už obzerajú po lokalitách u východných susedov. Jednou z nich je druhý najväčší výrobca bicyklov v Európe, poľská firma Kross Bicykles. Podľa jej šéfa Zbigniewa Sosnowského je hrozba zvýšenia mzdových nákladov taká vysoká, že radšej zvažuje posunutie svojich expanzných plánov a 500 pracovných miest s nimi mimo EÚ - do Ruska.
Kandidátske krajiny by sa rady vyhli katastrofe, ktorá postihla východné Nemecko po zjednotení. Rýchly rast miezd v ekonomicky slabých východných spolkových krajinách viedol k rastu nezamestnanosti až na 20 %. Ako uviedli stredoeurópske agentúry zodpovedné za získavanie investícií, práve so vstupom do EÚ sa začína medzi novými členmi tvrdý boj o investorov, a to nielen o ich prilákanie, ale aj udržanie. Boj to však bude ťažký, pretože nečlenovia EÚ nie sú povinní na rozdiel od 10 nováčikov únie dodržiavať pravidlá EÚ obmedzujúce výšku štátnej pomoci. Tá limituje napríklad daňové úľavy na max. 15 % z hodnoty investície. Nečlenovia EÚ však môžu ponúkať daňové prázdniny. Česká vláda už preto požiadala ekonóma a poradcu bývalého prezidenta Václava Havla Jana Švejnara, aby vypracoval analýzu, ako sa vyhnúť prudkému odlevu investícií z krajiny. Podľa neho by sa noví členovia mali snažiť čo najrýchlejšie prestať stavať na lacnej pracovnej sile a sústrediť sa na prilákanie väčších investícií v oblastiach vyžadujúcich si vysokokvalifikovaných zamestnancov. Či to pomôže, je sporné, pretože aj chudobnejšie štáty majú vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Podľa Alfonsa di Ianniho z amerického softvérového giganta Oracle, Rusi, ale aj Rumuni či Bulhari sú práve takí kvalifikovaní, ale na rozdiel od nových členov EÚ aj lacní.
| S rastom miezd zahraničné investície klesajú | ||
|
Priame zahraničné investície v strednej Európe v mil. USD |
2002 |
2003* |
| Česká republika | 8 276 | 2 351 |
| SLOVENSKO | 4 007 | 481 |
| Poľsko | 3 789 | 3 675 |
| Slovinsko | 1 748 | -120 |
| Litva | 714 | 467 |
| Maďarsko | 598 | -1 647 |
| Lotyšsko | 388 | 289 |
| Estónsko | 153 | 688 |
| * - odhad | ||
| Zdroj: Európska banka pre obnovu a rozvoj | ||