Ani dokončenie 15,3 kilometra dlhého Severomujského tunela na Bajkalsko-amurskej magistrále (BAM) nemôže zvýšiť rentabilitu tejto ruskej železničnej trate. Výstavba tunela si za 27 rokov svojho trvania v zložitých geologických podmienkach vyžiadala náklady 550 mil. USD. Pokiaľ nedôjde k hospodárskemu využitiu ložísk mnohých nerastov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti magistrály, BAM bude sibírskej železnici produkovať stratu okolo 5 miliárd rubľov ročne. Informoval o tom moskovský denník Vedomosti. Sprevádzkovaním tunela sa dala bodka za výstavbou 4 300 kilometrov dlhej trate, ktorá sa tiahne severnejšie od Transsibírskej magistrály. Jej budovanie sa začalo ešte na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia. Do prevádzky ju ako celok, okrem tunela, uviedli v roku 1989. Obchádzka okolo tunela bola dlhá 54 kilometrov. Vyznačovala sa prudkými klesaniami a stúpaniami. Nákladné vlaky museli ťahať až dve lokomotívy a v pásmach padania lavín išli veľmi pomaly. Výstavba trate sa zrýchlila na prelome 60. a 70. rokov po vojenskej konfrontácii medzi sovietskou a čínskou armádou na rieke Amur. Vojenskí stratégovia chceli zabezpečiť prístup Moskvy k ďalekovýchodným regiónom štátu a v prípade zastavenia prevádzky po Transsibírskej magistrále by s Ďalekým východom nejestvovalo priame ekonomicky najvýhodnejšie spojenie po súši.