Aj vlani mala bratislavská zoo k dispozícii 23 mil. Sk, ale z toho boli tri milióny viazané na úpravy zelene. V tomto roku je v príspevku od zriaďovateľa zahrnutá aj valorizácia miezd, ďalší plat a s tým súvisiace odvody. Pritom medziročne stúpli ceny niektorých energetických vstupov, potravín a krmovín. "Dosiaľ sme neplatili za vyprázdnenie kafilerického boxu, teraz je to už spoplatnená služba. Dosť nákladné je aj povinné nezameniteľné označenie živočíchov," dopĺňa.
Takmer polovicu mestom priznaného ročného príspevku tvoria mzdové prostriedky a odvody. Skoro 4 mil. Sk vynakladá zoo na krmoviny, obrovskú položku predstavujú opravy a údržba. "Čerpanie prostriedkov súvisí aj so zastaranosťou strojového parku. Potrebovali by sme urobiť obnovu inžinierskych sietí, to je dosť veľký objem financií, ktorý vložíte do niečoho, čo návštevník ani nespozoruje. Ale na bezproblémové fungovanie zoo je to nevyhnutné, rovnako ako riešenie kúrenia v chovných zariadeniach," tvrdí M. Šavelová.
Aj keď príjmy bratislavskej zoologickej záhrady z roka na rok mierne rastú, rozpočet obohatia ročne len o 4 až 5 mil. Sk. "Našou snahou je príjmy stále zvyšovať, ale je jasné, že bez vstupných investícií príjmy zvýšime len veľmi ťažko. Vieme presne, čo by nám prinieslo ich značné zvýšenie. Najskôr však musíme investovať a až potom prídu zisky. Je to začarovaný kruh," hovorí riaditeľka. Chov živočíchov v bratislavskej zoo je síce na svetovej úrovni, ale o chovných zariadeniach sa to už nedá povedať. Preto je aj vstupné v relatívne nízke. Zvýšiť by sa malo až po skvalitnení služieb a po expozičnom prepojení prehliadkovej časti a vybudovaní nových pavilónov. Riaditeľka zoo to odôvodňuje tým, že nemôže od návštevníka chcieť viac, ako mu môže poskytnúť.
Poukazuje pritom na úroveň zoologických záhrad v susednej ČR, ktorá bola po roku 1989 porovnateľná so slovenskými zoo, no dnes sú na tom oveľa lepšie. "Skôr pochopili nevyhnutnosť viaczdrojového financovania. Vo väčšine prípadov okrem príspevkov od zriaďovateľov dostávajú aj štátny príspevok, ktorý vlani v ČR predstavoval 77 mil. Kč. Zoo v hlavnom meste SR dostala za desať rokov príspevok, ako pražská zoologická záhrada na jeden rok," dodáva. V Česku si uvedomili, že keď rozvoj zoo podporia z viacerých zdrojov, nebudú mať problém so zastaraným technickým vybavením, vystačia s menším príspevkom a zoo dokážu zabezpečiť svoj rozvoj. Umožnili zoologickým záhradám vybudovať okrem iného vlastné hotely či predajne suvenírov, čo im prináša stály zisk.
Česi sú ďalej aj v pohľade na sponzorstvo. Podľa M. Šavelovej chudobnej záhrade málokto niečo dá. Bohaté firmy sa chcú zviditeľniť v záhrade, kde je obrovská návštevnosť, kde sa im to vráti, a na mieste s veľmi vysokou úrovňou. Aj keď už aj v bratislavskej zoo si firmy či jednotlivci vybrali zvieratá, na ktorých chov pravidelne prispievajú, väčší záujem o sponzorovanie zverencov v záhrade sa dá očakávať až po zatraktívnení zoo. "Viem, že je dôležité zdravotníctvo aj školstvo, ale je veľmi dôležité aj to, kde ľudia môžu tráviť voľný čas. Keby sme mali viac peňazí, otvoríme biologický a zoologický krúžok a deti by tu mohli tráviť voľný čas, kým sú ich rodičia v práci. Nevychovávala by ich ulica a spoločnosť by v budúcnosti možno menej vynakladala na liečbu narkomanov," konštauje riaditeľka.
| Slovenské zoologické záhrady v roku 2003 | ||||
|
Otváracie hodiny - leto |
Otváracie hodiny - zima |
Vstupné – dospelí (Sk) |
Vstupné (Sk) – deti, študenti, vojaci, dôchodcovia | |
| ZOO Bratislava |
8,00 - 19,00 |
8,00 - 16,00 |
30 |
15 |
|
ZOO Bojnice |
7,00 - 19,00 |
7,00 - 15,30 |
50 |
25 - 30 |
|
ZOO Košice |
9,00 - 19,00 |
10,00 - 15,00 |
30 |
0 - 16 |
|
Zoopark Stropkov |
10,00 - 17,00 |
zatvorené |
15 |
10 |
|
ZOO Spišská Nová Ves |
10,00 - 18,00 |
zatvorené |
25 |
10 – 20 |
| Zdroj: Jednotlivé zoo | ||||