Havária jadrovej elektrárne Černobyľ na Ukrajine pred osemnástimi rokmi vyvolala vlnu odporu proti využívaniu atómových elektrární v celej Európe. Napríklad Taliansko sa rozhodlo ukončiť prevádzku jadrových reaktorov, Nemecko a Belgicko zasa zastaviť výstavbu nových jadrových elektrární. Výnimkou bolo len Francúzsko, ktoré sa ani po černobyľskej katastrofe neodvrátilo od jadrovej energetiky. Uvádza to prestížny týždenník Economist.
Po nedávnom rozšírení Európy sa však situácia opäť zmenila. Viaceré z krajín, ktoré sa stali členmi EÚ, využívajú jadrové elektrárne ako jeden z hlavných zdrojov na výrobu elektriny. Prevažná väčšina z nich má nukleárnu technológiu z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá kvôli černobyľskej tragédii stále vyvoláva vážne obavy u starých členov únie. Napríklad Litva v rámci predvstupových rokovaní musela súhlasiť s ukončením prevádzky dvoch jadrových reaktorov a Bulharsko, ktoré sa ešte usiluje o vstup do EÚ, bude túto podmienku musieť splniť tiež. Slovensko sa muselo zaviazať, že predčasne odstaví dva atómové bloky v Jaslovských Bohuniciach. Problémy pri predvstupových rokovaniach mala aj Česká republika kvôli výstavbe jadrovej elektrárne v Temelíne, s ktorou nesúhlasilo susedné Rakúsko.
Pozorovatelia nevylučujú, že po vstupe krajín z východného bloku do EÚ dôjde k zatvoreniu ďalších jadrových reaktorov, rovnako však pripúšťajú, že situácia sa môže vyvíjať presne opačným smerom. Zavádzanie bezpečnostných noriem únie v jadrových elektrárňach nových členov bude zlatou baňou pre špecialistov na jadrovú energetiku zo západných krajín, ktorí dokážu vďaka silnej loby vo vlastnom záujme presadiť, aby ostali elektrárne v krajinách bývalého východného bloku naďalej v prevádzke. Modernizácia sovietskych reaktorov je obrovská príležitosť pre viaceré spoločnosti vrátane nórskej firmy Aker Kvaerner, ktorá bude na modernizácii starých jadrových elektrární spolupracovať s britskou spoločnosťou Spescom. Siemens je v týchto aktivitách známy už dlhšie. Okrem modernizácie na východe nie je vylúčená ani výstavba nových jadrových reaktorov v západnej Európe.
Negatívny postoj Bruselu k využívaniu jadrovej energetiky sa zmierňuje, prvou lastovičkou spomedzi starých členov únie je Fínsko, ktoré vlani v decembri schválilo výstavbu novej jadrovej elektrárne. Splnenie cieľov Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií skleníkových plynov je totiž nereálne bez jadrových elektrární. Na druhej strane belgické ministerstvo energetiky diskusiu o obnovení využívania jadrovej energie odmieta. Krajina sa rozhodla do roku 2015 zatvoriť jadrové elektrárne, no podľa Kjótskeho protokolu sa vláda Belgicka zaviazala v období rokov 2008 až 2012 znížiť emisie o 7,5 percenta oproti úrovni z roku 1990. Splnenie týchto cieľov sa však bez jadrovej energie javí ako nereálne, upozorňujú experti.
Noví členovia priniesli devätnásť jadrových blokov
Nové členské štáty vstúpili do EÚ s 19 jadrovými blokmi. Európska pätnástka ich do mája prevádzkovala 136. Ako uviedla agentúra Reuters, vo svete je v prevádzke celkovo 440 blokov, ďalších 31 je vo výstavbe. Z desiatich nových členov najviac blokov prevádzkuje Slovensko a Česko, každá krajina po šesť. Maďarsko má v súčasnosti štyri, Litva dva a Slovinsko jeden jadrový blok. Ostávajúcich päť nových členov jadrovú energetiku nevyužíva. Priradili sa tak k ďalším siedmim krajinám, ktoré neprevádzkujú jadrové elektrárne. Najviac, až 59 jadrových blokov, v rámci EÚ využíva Francúzsko.