Japonci sú vo svete všeobecne známi ako internacionalisti, ktorých na prvom mieste zaujíma biznis. V súčasnosti sa však ukazuje, že nie sú príliš nadšení myšlienkou zvýšiť prílev imigrantov, ktorý by pomohol podporiť rast ekonomiky.
Ako uviedol jeden z vládnych predstaviteľov, "videli sme, čo sa udialo v USA a Európe. Aj keď sa imigranti nepochybne podieľali na obnove ekonomiky, tie mínusy sú príliš vysoké." Tieto názory síce nie sú v Japonsku univerzálne, napriek tomu vysvetľujú, prečo je táto ázijská krajina doteraz v omnoho väčšej miere monokultúrna než ostatné svetové ekonomiky, a to napriek klesajúcej vlastnej populácii. Podľa Financial Times do konca tohto storočia klesne počet obyvateľov Japonska na polovicu. Z vládnych kruhov dokonca zaznelo, že radšej budú trpieť pomalý pokles hospodárstva než sociálne otrasy v dôsledku miešania kultúr.
O tom, akou cestou sa krajina vydá, najskôr rozhodne obyvateľstvo. Ak bude súhlasiť s tým, že imigrantov nepotrebuje a radšej vydrží problémy hospodárstva, vláda nebude môcť reagovať inak. Japonská imigrantská komunita je minimálna v porovnaní s americkou či s komunitami vo väčšine krajín Európy. V 127-miliónovom Japonsku získalo v roku 2001 pracovné povolenia iba 184 071 ľudí. Ich celkový počet sa síce odhaduje na vyše milióna, no Japonci sem rátajú aj rodiny Kórejčanov, ktorí žijú v krajine už celé generácie.
Ekonomická situácia sa však zhoršuje a otázka zmiernenia vízovej povinnosti už niekoľko rokov nie je iba akademická. Časť vládnych predstaviteľov má záujem o otvorenie krajiny imigrantom. Populácia totiž ročne klesá o 0,6 % a OSN očakáva, že za obdobie rokov 2000 až 2050 počet obyvateľov klesne o 36 %.
Podľa jedného z japonských analytikov, krajina nemá budúcnosť, ak svoje hranice cudzincom neotvorí. Percento produktívnej vrstvy obyvateľstva stále klesá a do roku 2040 bude na jedného dôchodcu jeden človek v produktívnom veku. Tokio preto v roku 2001 zmiernilo pracovné zákony pre cudzincov v sektore informačných technológií a predĺžilo pracovné víza z jedného na tri roky. Je to však málo a ekonómovia varujú, že v prípade, ak krajina otvorí svoje hranice imigrantom, do roku 2025 by vláda mohla zrušiť 10-percentnú spotrebnú daň, v opačnom prípade ju však bude musieť zvýšiť na 18 %, aby udržala štátne financie na hladine. Podľa obchodnej komory je Japonsko odsúdené na prijatie miliónov cudzincov, otázne je, či na to pristúpi konzervatívne japonské obyvateľstvo.
StoryEditor