Biomasa predstavuje obnoviteľný zdroj energie s jedným z najväčších potenciálov využitia. Európska komisia vo svojich pravidelných hodnoteniach žiada SR už od roku 2000, aby jej venovala primeranú pozornosť. Najväčšie zdroje lesnej biomasy na Slovensku sú v okresoch, kde je zároveň vysoká miera nezamestnanosti. Ak by sa podarilo zapojiť ľudí do spracovania biomasy, zvýšila by sa energetická, ale aj ekonomická sebestačnosť týchto regiónov. Aj keď pri jej spaľovaní vzniká oxid uhličitý, považuje sa za zdroj energie rešpektujúci Kjótsky protokol o znižovaní emisií.
Technicky využiteľný potenciál biomasy v SR zodpovedá 40 tis. TJ energie ročne, čo je, napríklad, šesťkrát viac ako ročná produkcia Bratislavskej teplárenskej akciovej spoločnosti. Využíva sa však asi len z jednej tretiny. Existujú tri základné zdroje biomasy -- odpad pri spracovaní ťažby dreva, odpad z drevovýroby a časti poľnohospodárskych plodín, najmä obilná a repková slama.
Biomasa je vhodným primárnym zdrojom energie predovšetkým pre komunálne a podnikové kotolne. Dodáva sa najmä ako drevná štiepka. Produkujú ju štiepkovacie stroje priamo v lese. Spracúvajú tú časť ťažby dreva, ktorá buď zostávala v lese alebo si ju obyvatelia často s tichým súhlasom správcov lesov odvážajú ako palivové drevo. V niekoľkých desiatkach lokalít na Slovensku už fungujú kotly na štiepku či iný drevný odpad. Ide prevažne o spoločnosti spracúvajúce drevnú hmotu. Prienik do komunálnej energetiky je zatiaľ minimálny. Zdá sa, že starostovia obcí biomasu ešte neobjavili. Jej širšiemu využitiu bráni aj ďalšia bariéra, ktorou je rozmáhajúca sa čierna ťažba a pololegálny obchod s drevom vrátane palivového.
V RAKÚSKU TO IDE
V Rakúsku, ktoré je všeobecne známe podporou obnoviteľných zdrojov energie, sa asi 12 % tepla vyrába z biomasy. Z novovybudovaných zdrojov sú takmer dve tretiny na biomasu. "Cieľom politiky Rakúska je výrazne znížiť emisie oxidu uhličitého v zmysle Kjótskeho protokolu a zmenšiť závislosť štátu od primárnych zdrojov energie. Preto u nás nastal boom v investovaní do obnoviteľných zdrojov vrátane biomasy," povedal Gottfried Lamers z rakúskeho ministerstva životného prostredia. Tamojšia legislatíva podporuje zvýhodnenými tarifami elektrinu pochádzajúcu z obnoviteľných zdrojov. Navyše, spolkové ministerstvo hospodárstva má v úmysle naďalej finančne intervenovať do výstavby zdrojov tepla z obnoviteľných zdrojov.
Riaditeľ odboru vlastníckych práv Ministerstva hospodárstva SR Jozef Urmín priznal, že jeho rezort môže presadzovať len takú politiku pre podporu obnoviteľných zdrojov energie, ktorá si nenárokuje zdroje zo štátneho rozpočtu. Rezort hospodárstva na ich podporu dáva zhruba 30 mil. Sk ročne. Onedlho tieto zdroje bude možné kombinovať aj s eurofondmi.
BURZA NA BIOMASU
Podporiť využívanie biomasy si kladie za cieľ rakúska burza biopalív Abex Handels Wien. "Vznikla aj preto, aby investori mali perspektívu pre svoje investície," povedal Michael Wild z Abexu. Burza má pobočky v Linzi, Madride a Sarajeve, pričom na ňu majú prístup subjekty zo všetkých členských aj kandidátskych krajín EÚ. Využívajú ju teplárne, ale aj domácnosti. Okrem iného poskytuje aj uskladňovacie kapacity na biopalivá.
NAJVÄČŠIA KOTOLŇA
Biomase venujú pozornosť aj v ČR. V októbri 2001 dokončili v Bystřici nad Pernštejnem rekonštrukciu mestskej kotolne na biomasu. V Česku je to najväčší zdroj tepla spaľujúci biomasu v komunálnej sfére. Dodáva teplo do 1 800 domácností. V súčasnosti spaľuje najmä odpad z drevárskych fabrík. Ako tvrdia predstavitelia mesta, dodávky sa vyplatia až do vzdialenosti 100 km. Uvažujú o zriadení plantáže s rýchlorastúcim drevom.
SLAMA NAMIESTO UHLIA
Wieslav Denisiuk z Poľska začal s využívaním slamy na kúrenie bytov už v roku 1996. Jeho kotolňa s výkonom 1 MW, ktorá nahradila pôvodnú kotolňu na uhlie, vykuruje 150 bytov v ôsmich bytových domoch v mestečku Zielonki v Pomoranskom vojvodstve. Dovtedy sa uhlie vozilo zo Sliezska, zo vzdialenosti asi 500 km. "Uvažovali sme o kotolni na plyn, ale keď som videl, ako fungujú v Dánsku kotolne na slamu, rozhodol som sa pre túto alternatívu a začal som zabezpečovať zdroj paliva. V okolí mesta sa v hojnom množstve pestuje pšenica a repka olejnatá. Potrebujem ročne okolo 500 ton slamy, ale pre istotu si pripravujem až 1 000 ton. Mám svoj lis na slamu a traktor, pomocou ktorého ju zbieram. Používame veľké balíky slamy s objemom dva kubické metre," vysvetlil W. Denisiuk. Podľa jeho slov najväčším problémom sú roľníci, ktorí nechcú, aby sa slama dostávala mimo biologického cyklu. Pritom popol z kotolne spaľujúcej slamu možno spracovať na minerálne hnojivo. Výhrevnosť kilogramu slamy je len o niečo nižšia ako pri hnedom uhlí -- jeden megajoul energie sa vyrobí zo 14 kg. Slamu možno skladovať v stohoch, so správne uloženými balíkmi dokonca aj pod holým nebom.
Niektoré poznatky o biomase
Pre pestovanie biomasy sú vhodné plochy pod a nad energovodmi. Ako elektrické siete, tak aj ropovody či plynovody totiž musia mať ochranné pásmo. To je vhodná plocha pre pestovanie rýchlorastúcich porastov
Predpokladá sa, že ceny biomasy nebudú kopírovať nárasty cien ropy a zemného plynu, ktoré v budúcnosti nemožno vylúčiť.
Na biomasu je veľmi vhodný agát, ktorý rastie na svažitých pôdach, kde iné dreviny dynamický nerastú. Zároveň sa dá z neho vyrábať kratšie rezivo.
Zdroj: HN