Európa je príliš závislá od Gazpromu

Európa by mala podporiť investície do jadrovej energie v budúcnosti, pretože jej závislosť od dovozov zemného plynu z Ruska vyvoláva čoraz väčšie obavy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA). Ako uviedol ruský denník The Moscow Times, hlavný ekonóm IEA Fatih Birol informoval, že agentúra v októbri zverejní varovnú správu, podľa ktorej Európe hrozia vďaka silnej závislosti ruskej ekonomiky od cien zemného plynu a ropy práve tak vysoké ceny za plyn ako v prípade ropy z Blízkeho východu. Práve rastúci vplyv Ruska na trhu s plynom Birola znepokojuje. "Zistili sme, že ruský hospodársky rast je silne závislý od cien plynu a ropy, ich percento závislosti je pomaly také ako v Saudskej Arábii. To znamená, že Rusko môže vyvíjať tlak na zvyšovanie cien energií vo svete, aby si riešilo svoje rozpočtové problémy. A Európa je pritom od Ruska až príliš závislá," varoval Birol. Riešením by podľa neho mohol byť návrat k jadrovej energetike, ktorá znižuje závislosť od dodávok ropy a plynu a je aj vhodná ekologicky, keďže neprodukuje CO2.
Rastúci tlak Ruska a najmä jeho plynárenského giganta Gazprom pritom cítiť už teraz. Najnovšie ho pocítili exsovietske štáty. Ako uviedla agentúra Reuters, plynárenský monopol informoval, že trom pobaltským krajinám, ktoré sa už stali členmi EÚ, zvýši ceny plynu na úroveň v únii. Gazprom síce nezvykne často zverejňovať ceny, za aké dodáva surovinu do krajín v EÚ, no tentoraz uviedol, že za 1 000 m3 platia Litva, Lotyšsko a Estónsko 84 dolárov, zatiaľ čo Poľsko už 120 dolárov. Podľa The Moscow Times chce monopol okrem toho aj znížiť dodávky suroviny do postsovietskych republík, a to približne o päť percent. Zatiaľ čo v roku 2003 dodal do krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), Gruzínska a Pobaltia 52,3 mld. m 3, v tomto roku to bude 49,9 mld. m3. Príčinou je najmä vysoký dlh krajín SNŠ za dodávky plynu. Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko dlhujú podľa Gazpromu firme už okolo 3,25 mld. dolárov. Spory za neplatenie vyústili vo februári do zastavenia dodávok cez plynovod Jamal, ktorý transportuje plyn aj do Poľska a Nemecka. Napriek tomu, že situácia sa rýchlo urovnala a Bielorusko sa s Gazpromom dohodlo na riešení dlhu, Poľsko situáciu využilo na diskusie o prípadnom zvýšení dodávok z Nórska. Najnovšie časť dlhu vyriešil Gazprom aj s Moldavskom, keď Kišinev odkúpil zmenky v hodnote 115 mil. dolárov vydané v rámci dohody o reštrukturalizácii dlhu. Momentálne najväčšie hlavybolenie spôsobuje firme Gruzínsko, ktoré sa ešte nedostalo z ekonomických problémov a jeho dlhy dosahujú od 50 do 60 mil. dolárov. Gazprom nevylučuje, že obmedzí Gruzínsku dodávky, ak dlh nezačne riešiť.
Opačná situácia je v Uzbekistane, kde ruský prezident Vladimir Putin v týchto dňoch podpísal historickú dohodu o strategickom partnerstve, a to aj v oblasti energetiky. Na základe tejto dohody Gazprom spolu s ropnou firmou LUKoil investujú do rozvoja plynových polí v Uzbekistane 2,5 mld. dolárov. Expanzívne plány firmy sa však tu nekončia. Podľa Reuters, v priebehu niekoľkých mesiacov očakáva Gazprom podpísanie dohody s Izraelom, ktorý by rád znížil zasa svoju závislosť od plynu z Egypta, o dodávkach plynu a výstavbe novej plynárenskej siete. Napriek nedávnym informáciám, že Gazprom zbytočne prišiel približne o 2 mld. dolárov vysokými nákladmi, mzdami a nevhodnými dohodami, spoločnosť očakáva, že tržby za tento rok prekročia plánovaných 39,87 mld. dolárov, tržby z exportu by mali medziročne vzrásť zo 16,5 na 17,5 mld. dolárov a prvýkrát nebude firma stratová ani v prípade domáceho predaja plynu.