Obyvatelia Írska sa vrátili do európskeho radu. Takmer 63 percentami hlasov oproti 37 percentám v sobotňajšom referende schválili Zmluvu z Nice, ktorú v júni minulého roku rovnako v referende odmietli. V prípade, že by aj v druhom referende povedali Íri "nie", rozšírenie Európskej únie (EÚ) narazí na vážnu prekážku a s najväčšou pravdepodobnosťou sa oddiali.
Írsko je najvýraznejším príkladom úspechu, ktorý mu prinieslo členstvo v EÚ. Do únie vstupovalo ako malá, chudobná krajina. Avšak vďaka finančným príspevkom z Bruselu, ktoré ročne presahujú viac ako miliardu eur, a voľnému prístupu na obrovské trhy kontinentálnej časti Európy Írsko v únii ekonomicky prekvitá. Za posledných desať rokov zaznamenalo skutočne pozoruhodný pokrok, zatiaľ čo kľúčové európske ekonomiky Nemecka, Francúzska a Talianska zažili veľké sklamanie. Mnohí Íri sa dnes obávajú, že ich rozšírenie pripraví o výnimočnú prosperitu a skončia kdesi na úrovni európskeho priemeru.
Najjednoduchšie je porovnať rast hrubého domáceho produktu (HDP) v deväťdesiatych rokoch. V tomto ukazovateli si Veľká Británia počínala veľmi dobre a v rokoch 1990 -- 1999 dosiahla priemerný rast 2,5 %, ktorý ju zaradil na deviate miesto v európskej tabuľke zostavenej týždenníkom The Economist. Francúzsko, Taliansko a Nemecko obsadili 19., 20. a 21. miesto s priemerným rastom 1,5; 1,4 a 1,3 percenta. Rast HDP Írska však dosiahol až 6,9 %, čo je viac ako päťnásobok Nemecka.
Nebolo to však vďaka euru, ktoré vtedy ešte neexistovalo. Nebolo to ani výsledkom veľkorysých príspevkov z európskych pokladníc. Veď aj Španielsko, Portugalsko a Grécko boli čistí príjemcovia týchto dotácií a mali výrazne nižší rast HDP. Výnimočná sila Írska spočívala v schopnosti pritiahnuť priame zahraničné investície (PZI), a to zvlášť koncom deväťdesiatych rokov. V roku 1999, ktorý bol posledným úspešným rokom rastu svetovej ekonomiky, Írsko pritiahlo 18 mld. USD PZI, v porovnaní napríklad s 82 miliardami smerujúcimi do Veľkej Británie alebo 39 miliardami do Francúzska, kde si však treba uvedomiť, že Írsko má iba 3,5 mil. obyvateľov.
Najväčšou výhodou Írska sú však dane. Nemecko, Francúzsko a Taliansko majú vysokú daň na podniky, Írsko najnižšiu v Európe. Podnikové daňové sadzby v Írsku sú 12,5 %.
Nízka daňová sadzba pre podniky priniesla Írsku množstvo výhod. Dve kľúčové obdobia sú roky 1987 a 1998. V roku 1987 Írsko zaviedlo osobitný daňový režim so sadzbou 10 % pre tie spoločnosti, ktoré vstúpili do Írskeho centra finančných služieb. Medzinárodné finančné domy, ako aj domáce banky vstúpili húfne do nerozvinutej oblasti a okamžite začali ťažiť z poskytnutej výhody. Takmer za noc sa z Dublinu stalo významné finančné centrum. V roku 1998 však EÚ začala vytvárať na Írsko tlak, aby harmonizovalo svoje dane. Írska vláda na to zareagovala tak, že zvýšila sadzbu z 10 na 12,5 % a od nasledujúceho roku ju rozšírila na všetky írske podniky. Írsko sa preto stalo najobľúbenejšou európskou krajinou na obchodovanie.
Väčšina vlád zvyšuje korporatívnu daň, pretože ju neplatia voliči. V konečnom dôsledku ju aj tak musí zaplatiť spotrebiteľ. Avšak väčšina európskych krajín stále žiarli na výhody, ktoré Írsko získalo prijatím racionálnej daňovej politiky. Keď sa vyjednávalo o Zmluve z Nice, Nemecko sa vyslovilo za potrebu kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní o daniach vrátane korporatívnej dane. Kancelár Gerhard Schröder je totiž presvedčený, že EÚ by mala regulovať všetko, čo súvisí s ekonomickou a finančnou politikou.
StoryEditor