Bernd Hanke je na ministerstve vedúcim odboru, ktorý sleduje, či deficit rozpočtu neprekračuje trojpercentnú hranicu Maastrichtskej dohody. B. Hanke však 17. júla 2002, teda dva mesiace pred voľbami zistil, že klesajúce príjmy z daní a rastúca nezamestnanosť znemožnia vláde splniť sľub, že neprekročia 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa jeho výpočtov deficit dosiahne 3,3 až 3,4 %, o čom informoval svojich nadriadených. Keď vo štvrtok 13. februára o 20.15 vypovedal pred vyšetrovacou komisiou, zasadnutie sa konalo takmer za úplného vylúčenia verejnosti a dokonca aj kontrolné kamery v tejto miestnosti boli odmontované.
ŠKANDÁL NA OBZORE
Napriek tomu môže výpoveď B. Hankeho vyvolať škandál. H. Eichel sa totiž počas predvolebnej kampane prihováral krajine s úplne iným posolstvom. "Dodržíme maastrichtské kritériá," vyhlasoval na každom trhovisku. "Neuchýlime sa k novým dlhom." Ešte 10 dní pred voľbami minister presviedčal parlament, že za rok 2002 neprekročia stanovené nové zadlženie na úrovni 21,1 mld. eur, ktoré v tomto roku klesne na 15,5 mld. eur.
Pravda, jasnosť, úspory -- to boli predvolebné devízy H. Eichela. No iba navonok. Interné dokumenty ministerstva financií a výpovede svedkov dokazujú opak. Spolkový rozpočet totiž už v júli vykazoval deficit 12 mld. eur a minister o tom vedel. Odborníci 17. júla varovali, že maastrichtské kritériá už nie je možné splniť. Minister pritom sám opakovane upozorňoval, že v rozpočte niet rezerv pre prípad neočakávaných výdavkov. A presne to sa stalo. Rozpočtový odbor 15. júla oznámil dodatočné výdavky v objeme približne 4,5 mld. eur, keďže plánované prostriedky na krytie nákladov na nezamestnanosť už nestačili. Príjmy do rozpočtu boli oproti plánom skromnejšie a vytvárali jeden schodok za druhým. Daňový odhadca ministerstva Dieter Schoof vypočítal, že schodok v príjmoch dosiahne zhruba 10 mld. eur. A tento výpočet sa rovnal výbuchu bomby.
Zamestnanci odboru rozpočtu sa zhodli, že spolková vláda sa bude musieť zadlžiť viac, takže namiesto pôvodných 21,1 mld. eur pôjde o sumu 33,1 mld. eur. Ich správu, a teda rovnaké čísla, mal k dispozícii aj B. Hanke, ktorý vykonal niečo, čo si v tom období na ministerstva financií nikto netrúfol: spočítal ich. A výsledok? Dodatočné výdavky v objeme 4,5 mld. eur z hľadiska maastrichtských kritérií znamenajú v deficite rozpočtu 0,2 % navyše, 10-miliardový schodok, ďalších 0,5 % a k tomu sa pripočítava aj 0,1 % kvôli sporom s Európskou úniou (EÚ) o zúčtovaní časti zisku centrálnej Bundesbanky. Takže spolu ide o 0,8 %. Ministerstvo dovtedy počítalo s deficitom 2,5 až 2,6 % HDP, no s týmto dodatočným zaťažením ide o 3,3 až 3,4 %, čo jasne presahuje stanovené kritériá.
DEMENTI, DEMENTI, DEMENTI
Tlačový odbor ministerstva sa až do konca septembra všemožne usiloval dementovať informácie o riziku prekročenia maastrichtských kritérií. Aj samotný H. Eichel pri jednom televíznom vystúpení pobúrene odmietol takéto tvrdenia. Ministerstvo očividne nevidelo jediný dôvod, pre ktorý by mali svoje výpočty zverejniť a kde sa dalo, popierali zlé správy. Napríklad, pred augustovým zverejnením údajov o stave financií Nemecka, zodpovedný odbor varoval, že nepriaznivý vývoj výdavkov za 2. štvrťrok 2002 môže vyvolať novú verejnú diskusiu o trojpercentnom limite. Úradníci preto 7. augusta písomne ministrovi odporučili: "Bolo by dobré zvážiť, že sa správa nezverejní alebo len vo veľmi skrátenej forme." Šéf sa šesť týždňov pred voľbami rozhodol pre skrátenú verziu.
Pálčivosť situácie dokazuje aj ďalšia augustová udalosť. Išlo o zisk Bundesbanky, ktorá do štátnej pokladnice previedla 11,2 mld. eur. No odborníci z európskeho štatistického úradu Eurostat upozornili, že veľká časť tohto zisku pochádza z uvoľnenia rezerv, čo sa podľa pravidiel EÚ nedá zohľadniť do maastrichtských kritérií. No išlo o 2,3 mld. eur, ktoré mohli znamenať spomínané 0,1 % v deficite. "Je možné, že na konci roka práve táto pozícia rozhodne o prekročení trojpercentnej hranice," napísal B. Hanke 6. augusta. Táto dôverná informácia prešla všetkými oddeleniami ministerstva a napokon pristála aj na stole H. Eichela, o čom svedčí jeho podpis. Vedúci jedného z odborov Harald Engelmann ministrovi predložil dva varianty, no po telefonáte so štatistickým úradom našiel elegantnejšie riešenie. Úrad túto spornú sumu najprv aj napriek výhradám Eurostatu zaúčtuje na "zlepšenie deficitu" a tieto oficiálne údaje odošle do Bruselu, no až po 90 dňoch, ktoré povoľujú smernice EÚ.
SLUČKA SA SŤAHUJE
H. Eichel až po voľbách vyšiel s pravdou von: prekročenie maastrichtských kritérií, potreba dodatočného rozpočtu, ďalšie zadlžovanie. Slučka okolo ministra sa teda začína sťahovať a do akej miery sa stiahne, ukážu najbližšie týždne. A keď H. Eichel vo štvrtok v tomto týždni bude vypovedať, nebude v hre len jeho reputácia kedysi najuznávanejšieho ministra spolkovej vlády, ale aj jeho politická budúcnosť.