Európsky energetický sektor na svojom výročnom stretnutí v Lyone zvonil na poplach. Každá druhá elektráreň je zastaraná a zároveň rastie spotreba elektrickej energie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (MAE) bude do roku 2030 potrebné investovať na celom svete zhruba 16 biliónov dolárov na pokrytie dopytu. Ako informuje denník Die Presse, európska energetika musí v nadchádzajúcich 30 rokoch investovať 1,4 bilióna dolárov, keďže v starej Európskej únii budú do roku 2030 chýbať výrobné kapacity zodpovedajúce zhruba 900 tepelným alebo 325 atómovým elektrárňam.
Podľa prognózy MAE by mala spotreba stúpať o 1,4 percenta ročne, kým v súčasnosti dosahuje rast spotreby v priemyselne rozvinutých krajinách o tri percentá ročne. V Číne a Indii presahuje rast desať percent. Za hlavnú príčinu označujú čoraz väčšiu technologizáciu domácností.
Nesplnené ciele
Takéto predpoklady by mali v energetickom sektore vyvolať "zlatú horúčku". Aj preto, že im nechýbajú peniaze na nové elektrárne, hoci to spoločnosti neustále zdôrazňujú. V čom teda spočíva problém? Z pohľadu energetiky je kameňom úrazu váhavosť politikov, ktorí -- s výnimkou východnej Európy -- veľmi neochotne schvaľujú nové elektrárne alebo projekty rozvodných sietí.
Ak sa niečo nezmení, hrozia svetu výpadky. Podľa spoločnosti PriceWaterhouseCoopers deväť z desiatich európskych energetických podnikov počíta s pravidelnými výpadkami v zásobovaní elektrickou energiou. V prípade, že sa tieto prognózy splnia, môže sa z elektrickej energie stať drahý nedostatkový tovar.
Európa okrem bezpečnosti dodávok sa ani po piatich rokoch po začiatku čiastočnej liberalizácie energetických trhov nesplnila dva základné ciele. Po prvé, ceny elektriny ešte stále podstatne prevyšujú úroveň z obdobia pred liberalizáciou a sektor dokonca vychádza z predpokladu, že ceny do roku 2006 stúpnu o 20 percent. Po druhé, o čulej hospodárskej súťaži nemožno hovoriť. Skôr naopak, veľké koncerny sa spájajú a stoja tesne pred úplnou dominanciou na trhu. Podľa konzultačnej spoločnosti Boston Consulting Group (BCG) v roku 1998 sedem veľkých firiem kontrolovalo 40 percent európskeho energetického trhu, v súčasnosti je to už 60 percent.
Váhavosť sa nevypláca
Experti upozorňujú, že na vine nie je otvorený trh, ale skôr zlyhanie štátnej politiky. Za príčinu vysokých cien označujú zvyšovanie daní a dotácie pre obnoviteľné zdroje energie. Proces koncentrácie na trhu zas svedčí o zlyhaní protimonopolných úradov. Dôsledky sú neprehliadnuteľné. Vzniká skupina elektrárenských oligarchov, ktorí sú vďaka svojej moci schopní diktovať ceny. Pre európskych spotrebiteľov to však nie sú práve najpriaznivejšie vyhliadky.
"Politika nevie, čo vlastne chce. Koniec atómovej energetiky a zároveň klesajúcu závislosť od fosílnych palív. Nízke ceny energie a zároveň vyššie dotácie pre zelenú energiu. Silnú hospodársku súťaž pri súbežne rastúcej trhovej koncentrácii. To však naraz nie je možné," hovorí Yvan Jansen z BCG. Tieto konflikty kombinované s rastúcim dopytom po energii a chýbajúcimi výrobnými kapacitami podľa Jansena hrajú do karát atómovej loby. Expert upozorňuje, že od roku 2010 hrozí kritická situácia v dôsledku nedostatku kapacít a o 20 rokov tak čaká atómovú energetiku nový rozmach. Najneskôr vtedy, keď bude dochádzať k častým výpadkom v zásobovaní elektrinou, sa nálada obráti v prospech atómových elektrární.
Podľa Die Presse sú nové reaktory naplánované v Česku, Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. Zo všeobecného hľadiska sú investície do elektrární výhodnejšie vo východnej Európe a príčinou sú najmä zdĺhavé schvaľovacie procesy na Západe. Napríklad elektráreň pre rakúsky Graz v hodnote 400 miliónov eur pravdepodobne vznikne v Slovinsku. Dôvodom je dokumentácia v 28 fascikloch v 84-násobnom vyhotovení, čo stálo 65-tisíc pracovných hodín. Sektor kritizuje aj neustále sa meniacu legislatívnu základňu a potrebu stále nových dokumentov, čím sa projekty odďaľujú.