Vojna v Iraku síce môže hroziť následným rozdelením sveta na dva znepriatelené tábory, ruskí vládni predstavitelia sú však jednotní v tom, že v najbližšom období bude mať vojna v Iraku na ruskú ekonomiku buď žiadny, prípadne len minimálny dosah.
Minister financií Alexej Kudrin pre ruský denník The Moscow Times uviedol, že vláda považuje ruské hospodárstvo (a na tom mieni stavať aj svoju ekonomickú politiku) za momentálne dostatočne odolné proti otrasom vo svetovej ekonomike. Podobný názor má aj minister hospodárstva German Gref, ktorý vyhlásil, že "ruská ekonomika bude vo svojom vývoji pokračovať tak ako doteraz a čo sa týka vojny, nebude prijímať žiadne špeciálne opatrenia".
Prediracká bonanza
Rusko zažilo bonanzu práve v čase príprav Američanov na vojnu v Iraku. V priebehu niekoľkých ostatných mesiacov do krajiny "pritieklo" obrovské množstvo petrodolárov, keďže ceny ropy v dôsledku obavy na trhoch raketovo rástli. Kľúčová ruská ropná zmes, tzv. uralská, zaznamenala začiatkom mesiaca rekordnú hodnotu 33,54 USD/barel, zatiaľ čo po začatí vojny klesla na 25,60 USD/barel.
Devízové rezervy Ruska dosiahli vďaka vysokým cenám historické maximum 55 mld. USD, petrodoláre však viedli aj k zvýšeniu tlaku na ruský rubeľ a vyvolali obavy z rastu miery inflácie. Vláda očakáva, že miera inflácie dosiahne v tomto roku od 10 do 12 %. Podľa guvernéra ruskej centrálnej banky Sergeja Ignatieva však krajina môže použiť súčasný vysoký objem devíz práve v prípade prudkých výkyvov vo výmennom kurze ruského rubľa, on sám takýto vývoj nepredpokladá.
Napriek optimizmu Moskva pripúšťa, že kľúčový bude stredno- a dlhodobý dosah vojny v Iraku a súhlasí s tým, že najdôležitejším faktorom pre ruskú ekonomiku budú nasledujúce ceny ropy.
Ideálne inšpekcie
Analytici upozorňujú, že prípadný prudký pokles cien ropy na svetových trhoch by ruskej ekonomike neprospel. Ako uviedli české Hospodárske noviny, Rusko potrebuje, aby cena ropy bola čo najdrahšia, v čom sa diametrálne líšia od záujmov Spojených štátov, ktorým by nízke ceny ropy pomohli prekonať súčasnú hospodársku recesiu. "Pre ruský rozpočet by bolo ideálne, keby inšpektori hľadaním nebezpečných zbraní mohli v Iraku stráviť niekoľko najbližších rokov. Pred kamerami CNN by ich občas vyhodili, zatiaľ čo ropní makléri by vo veľkom nakupovali termínové kontrakty na ďalšie mesiace za čoraz vyššie ceny," uviedli české Hospodárske noviny s odvolaním sa na ruské internetové noviny lenta.ru. Ako dodávajú, do troch a šiestich mesiacov nebudú dosahy vojny podľa ekonomického poradcu prezidenta Vladimira Putina Andreja Illarionova zvlášť výrazné, ale v strednodobom horizonte (do päť rokov) môžu byť dosť nepríjemné.
Práve vďaka rope dosahovala ruská ekonomika na rozdiel od iných krajín výrazný rast, čo Moskve umožňovalo aj rýchlo splácať zahraničné dlhy. Na tento rok pripadá maximum z celkového splátkového kalendára, keď by Rusko malo splatiť okolo 17 mld. USD. V nasledujúcom roku by to malo byť 12 mld. USD a od roku 2009 nepresiahnu splátky 8 mld. USD.
Stačí aj 20 USD/barel
Ako uviedli The Moscow Times, v stredu minulý týždeň, keď vojna v Iraku už bola prakticky realitou, ministerstvo obchodu vyzvalo vládu, aby zvýšila priemernú cenu ropy využívanú na stanovenie rozpočtových parametrov z 21,50 USD/barel na 25,50 USD/barel. Námestník ministra hospodárstva Arkadij Dvorkovič pre agentúru Reuters uviedol, že Rusko očakáva rýchle ukončenie vojny v Iraku, pričom počíta s tým, že do konca prvého polroka sa ceny na trhu ustália na úrovni 28 až 30 USD/barel. Moskva zároveň pre Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) uviedla, že ceny od 20 do 25 USD/barel by boli v podstate ideálne. Za takýchto okolností totiž Rusko nepotrebuje žiadať o nové úvery v zahraničí. Alexej Kudrin je presvedčený, že ceny ropy ostanú na vysokej úrovni dovtedy, dokedy USA nedostanú pod kontrolu všetky ropné oblasti a prevádzky v Iraku, čo však podľa neho bude "ešte chvíľu trvať". Nech by sa však už udialo čokoľvek, ceny ropy by podľa Kudrina nemali klesnúť pod 20 USD/barel, čo Rusku stačí na splnenie rozpočtových cieľov.
Vývoj hrubého domáceho produktu Ruska (v %)
1999 4,7
2000 8,7
2001 5
2002 4,3
2003* 3,7
* odhad Zdroj: HN ČR
Štruktúra ruského vývozu (1-9/2002, v %)
surová ropa 34
zemný plyn 19
železo a kovy 15
ropné produkty 14
stroje 12
chemikálie 3
agrárne výrobky 1
iné 2
Zdroj: HN ČR