TAVOS má základné imanie 1,385 miliardy korún a prevádzkuje 55 verejných vodovodov, z ktorých zásobuje pitnou vodou 176-tisíc obyvateľov. Má k dispozícii 645 kilometrov vodovodných potrubí, prevádzkuje 21 verejných kanalizácií a 5 čističiek odpadových vôd, na ktoré je napojená väčšina väčších miest v územnej pôsobnosti podniku.
Podľa technicko-prevádzkového námestníka Jaroslava Kuběnu je 65,3 percenta obyvateľov napojených na verejný vodovod a 41 percent na kanalizáciu. K zlepšeniu tejto situácie má prispieť viacero pripravovaných investičných akcií, ktoré by sa mali kofinancovať z predvstupových a z Kohézneho fondu EÚ.
Už tento rok by sa mala začať rekonštrukcia kanalizácie a čističky odpadových vôd v Piešťanoch a priľahlých obciach. Celkové investičné náklady predstavujú 538 miliónov korún, tie sa z 53 percent pokryjú z fondu ISPA. Projekt zahŕňa aj obnovu a intenzifikáciu existujúcej čističky, rekonštrukciu kanalizačnej siete v Piešťanoch, dokončenie stokovej kanalizácie v obciach Banka a Moravany nad Váhom a výstavbu novej kanalizačnej siete v Ostrove a Veľkom Orvišti. Vedenie spoločnosti očakáva ukončenie prác najneskôr do decembra 2007.
Ďalšou dôležitou investíciou, ktorá sa bude realizovať v rokoch 2004 až 2007, je projekt s názvom Trnavská splašková kanalizácia, v rámci ktorej sa zintenzifikuje čistička Trnava-Zeleneč a vybuduje kanalizačný zberač pre 32 obcí. Celkové investičné náklady dosahujú 931 miliónov korún, z ktorých 53 percent sa opäť prefinancuje z fondu ISPA.
Podľa Kuběnku sa v súčasnosti už pripravuje aj veľký investičný zámer na dobudovanie kanalizačných systémov v trnavskom a piešťanskom regióne a na rozvoj vodárenskej infraštruktúry a racionálnejšie využívanie vodných zdrojov s celkovými nákladmi 1,35 miliardy korún, ktorý TAVOS plánuje zrealizovať do roku 2010.
O vodárne sa zaujímajú veľkí hráči
Najväčším problémom novovznikajúcich vodárenských spoločností budú investície do infraštruktúry, ktoré Slovensko ako členská krajina EÚ bude musieť zabezpečiť v horizonte 10 až 15 rokov. Podľa predbežných odhadov bude potrebné do vodární a kanalizácií investovať 150 až 200 miliárd korún. Väčšina samospráv, ktoré v tomto období preberajú akcie vodárenských podnikov, sa zatiaľ spolieha najmä na kofinancovanie z fondov EÚ. Projekty si však vyžadujú finančnú spoluúčasť slovenskej strany, čo bude pri predpokladanom objeme investícií ťažko realizovateľné bez strategického zahraničného partnera. O priazeň nových akcionárov sa preto uchádza viacero silných medzinárodných spoločností, z ktorých k najväčším patria Veolia Water, Ondeo Services, Dresden Bank a ďalšie.| Počet akcionárov (miest a obcí) vo vodárenských spoločnostiach | |
| Bratislavská vodárenská spoločnosť | 142 |
| Trnavská vodárenská spoločnosť | 95 |
| Západoslovenská vodárenská spoločnosť | 482 |
| Stredoslovenská vodárenská spoločnosť | 385 |
| Poznámka: V prípade Východoslovenskej a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti sa transformácia ešte neukončila | |
| Zdroj: FNM SR | |