Ekonomika Ruskej federácie je pripravená poradiť si aj s prípadným prudkým poklesom cien ropy na svetových trhoch po tom, čo by sa vyriešila terajšia kríza okolo Iraku. Uviedol to ruský denník The Moscow Times.
V roku 1998 sa ekonomika Ruska po prudkom poklese cien ropy na svetových trhoch prepadla. Vyústilo to do jednej z najväčších kríz postkomunistického obdobia krajiny. Odvtedy však Moskva urobila výrazný pokrok v štrukturálnych reformách, čo zamedzí opakovaniu podobného scenára, vyhlásil tento týždeň na bankovom seminári vo Varšave guvernér ruskej centrálnej banky Sergej Ignatiev. "Aj keď by ceny ropy klesli z približne 30 na 16 či až na 14 USD za barel, k ekonomickej kríze v Rusku už nedôjde," vyhlásil proreformne orientovaný šéf ruského bankového sektora. Ako dodal, banka má dostatočné devízové rezervy a nie je povinná udržať fixný výmenný kurz, ako to bolo v kritickom roku 1998.
Guvernér tak odmietol názory, že Rusko by výrazne utrpelo, ak by Američania v Iraku zasiahli a v prípade očakávaného víťazstva docielili zvýšený vývoz ropy na svetové trhy. Napríklad podľa analytičky Celeste Wallanderovej z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie pokles ceny jedného barelu ropy o 6 USD by hospodársky rast Ruskej federácie skresal približne o 50 %. Ako uviedla pred časom pre BBC, v prípade poklesu o 13 USD by už prakticky žiadna ruská ropná spoločnosť nebola zisková. Ruská vláda momentálne vychádza pri dlhodobých odhadoch vývoja rozpočtu zo svetových cien ropy na úrovni 21 USD za barel.
StoryEditor