Ekonómovia síce len odhadujú krátkodobé dôsledky vojny v Iraku, no svorne sa obávajú, že narušenie kedysi solídnych politických vzťahov bude mať ďalekosiahle ekonomické dôsledky. Z dlhodobého hľadiska totiž bude oveľa ťažšie dohodnúť sa na spoločných postojoch k svetovému obchodu alebo globálnemu úsiliu o ochranu klímy. Napríklad americkí turisti môžu obmedziť svoje cesty do Európy, čo pocíti predovšetkým maloobchod. Stephen Roach z investičnej banky Morgan Stanley dnešnú situáciu dokonca považuje za "najhlbší geopolitický zlom od konca 2. svetovej vojny, ktorý ohrozuje kedysi nezadržateľnú globalizáciu. No k tomuto vývoju neprispieva len politické napätie, ale aj hospodárska situácia USA, ktoré už nie sú schopné ťahať za sebou zvyšok sveta, a tak namiesto toho budú mať skôr záujem o ďalšie oslabovanie dolára, čo zaťaží krajiny Európskej únie a Japonsko. V konečnom dôsledku sa môže zvýšiť význam ochranných ciel, ktoré doteraz predstavovali najväčšiu prekážku globalizácie.
POLITIKA A EKONOMIKA
Ekonómovia predpokladajú, že politické rozhodnutia budú čoraz viac dominovať nad ekonomickým vývojom. Najväčšie starosti vyvoláva budúca pozícia arabských štátov vo svetovom hospodárstve a na finančných trhoch. Je totiž možné, že arabský svet si od USA zväčší odstup a namiesto toho sa prikloní k najväčším európskym ekonomikám, teda k Nemecku a Francúzsku. Odborník na islamský región Volker Nienhaus uvádza, že tieto krajiny už dnes diskutujú o tom, že v budúcnosti budú ropu účtovať v eurách alebo zmenšia podiel dolára vo svojich devízových rezervách, čo by mohlo viesť k deformácii svetových finančných trhov.
Odborníci sa zhodne obávajú odklonu od politiky stability, keďže narastajúca zadlženosť USA, klesajúca rozpočtová disciplína v eurozóne a expanzívna peňažná politika môžu už čoskoro priniesť vyššiu mieru inflácie. Takýto vývoj zároveň prinúti centrálne banky zvyšovať úrokové sadzby, čo dodatočne zaťaží štátne rozpočty aj podniky. S tým súvisí ochota spoločností a investorov na celom svete prijímať riziká a ich rastúca averzia totiž podľa názoru ekonómov môže pretrvať aj po skončení irackého konfliktu, čo bude mať za následok vyššie rizikové prirážky: svet sa v očiach ľudí stane menej bezpečným miestom. Vyššia inflácia a averzia voči riziku v kombinácii s protekcionizmom nezostanú bez následkov pre hospodársky rast a zamestnanosť.
A hoci niektoré z uvedených zmien nemusia nastať, žiadny ekonóm nepočíta s obnovením miery rastu svetového hospodárstva po skončení vojny v Iraku na 4 %. Na druhej strane sa však nepredpokladá trvalé zabrzdenie potenciálu rastu, keďže konflikt ani jeho možné dôsledky nepoškodia dlhodobú ekonomickú dynamiku.
PROBLEMATICKÉ PROGNÓZY
Ekonómovia si nerobia ilúzie o ďalšom vývoji, keďže strach z teroristických útokov pretrvá aj po skončení vojny a nie je jasné, ktorým smerom sa vydá svetové hospodárstvo. Optimisti počítajú s rýchlym skončením konfliktu a skorým návratom k bežnému životu. Naproti tomu pesimisti sa obávajú, že USA svojím správaním otvorili Pandorinu skrinku so všetkými negatívnymi dôsledkami pre svetové hospodárstvo a finančné trhy. Pravdepodobnosť, že by sa mohol vyplniť konkrétny scenár ekonómov, je síce oveľa nižšia než v minulosti, no tí zhodne upozorňujú: "Klesajúce a stúpajúce trhy majú v histórii jedno spoločné: raz sa skončia," dodáva John Hatherly zo spoločnosti M & G.
SVETOVÝ OBCHOD
Vojenské "sólo" USA otriasa aj svetovým obchodom. Ekonómovia sa zhodujú v tom, že USA pozornejšie rozdelia svet na dobrých a zlých, čo ovplyvní nové obchodné rokovania. Ide najmä o súčasné kolo rokovaní 145 členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o liberalizácii obchodu. Tento cieľ je však ohrozený, keďže USA budú v budúcnosti oveľa viac prihliadať na to, ktoré krajiny stoja na ich alebo druhej strane. "Rozvojové krajiny si dobre rozmyslia, či svoj obchod budú liberalizovať a otvárať národné trhy, ak už Spojeným štátom nemôžu viac veriť," povedal pre Süddeutsche Zeitung Thomas Straubhaar.
Ekonómovia nevylučujú ani oslabenie Európskej únie, ktorej integrácia do svetového obchodu zblížila členské krajiny a bez vonkajšieho tlaku to môže znamenať návrat k výlučne národnému mysleniu. Na druhej strane však upokojenie situácie na Blízkom východe môže priniesť nové impulzy pre svetový obchod. A hoci sa vynorili obavy, že USA sa môžu uchýliť k jednostrannej obchodnej politike, podľa názoru ekonómov by vo vlastnom záujme nemali siahnuť na voľný obchod.