Mnohé investície do východného Nemecka boli zbytočné

Ako počet obyvateľov veľkých panelákových sídlisk v bývalom východnom Nemecku klesá, mnohé verejnoprospešné spoločnosti začínajú mať čoraz vážnejšie obavy o svoju budúcnosť. Nepredpokladané masové opúšťanie celých obytných štvrtí spôsobuje práve spoločnostiam ako vodárne, elektrárne, plynárne či teplárne dvojnásobný úder pod pás. Na jednej strane im prudko klesajú príjmy v dôsledku znižovania počtu zákazníkov a na druhej strane rastú náklady spojené s novým rozsiahlym programom demolácií.
Ako uviedol denník The Wall Street Journal Europe, pre príliš prehnané odhady hospodárskeho rastu vo východnom Nemecku po páde komunizmu má dnes táto oblasť okolo milióna voľných bytov, ktoré sa nevyhnú demolácii. Keďže odpojenie jedného bytu od sietí stojí okolo 1 000 eur, pre verejnoprospešné firmy to bude znamenať ďalšie náklady vo výške asi miliardy eur.
Nemecká vláda a zástupcovia spomínaných firiem sa preto v júli stretli, aby vypracovali štúdiu ako riešiť rastúce náklady, no zdá sa, že veľkú časť z nich budú na svojich pleciach niesť samotné firmy a ich akcionári. Tento problém sa pritom veľmi rýchlo môže rozšíriť aj na bývalé západné Nemecko, ako aj do ďalších európskych krajín, ktoré čelia poklesu populácie. Túto situáciu pritom nevyrieši ani zvýšený prílev imigrantov, či z východnej Európy alebo ďalších krajín.
Medzi mestá, ktoré zaznamenávajú vysoký úbytok obyvateľov patrí aj Zwickau. Kedysi bolo známym pojmom takmer v každej východonemeckej domácnosti ako centrum výroby trabantov. Podnik zabezpečoval prácu pre tisíce zo 130-tisíc obyvateľov. Po zjednotení a zastavení výroby v roku 1991 však populácia klesla na 100-tisíc, pričom dnes je v Zwickau prázdnych približne 15-tisíc bytov. Pritom mesto nechalo množstvo z týchto bytov postavených ešte v 60. rokoch zrenovovať a do modernizácie infraštruktúry investovala len spoločnosť Zwickauer Energieversorgung, ktorá zabezpečuje všetky verejnoprospešné služby pre mesto, 20 mil. eur. Teraz musí firma nájsť ďalšie milióny na odstavenie tisícok bytov od sietí. "Tieto náklady nie sú malé a zaplatiť ich budú musieť naši akcionári," uviedol Günther Spielvogel z Zwickauer Energieversorgung.
Najväčší úder spôsobuje masový odchod východných Nemcov vodárenským firmám. Poklesom odberu vody sa jej tok vo vodovodnej sieti spomaľuje, niekedy až zastaví, čo znižuje jej kvalitu a vodárne sú nútené vymieňať širšie vodovodné potrubie za rúrky s užším priemerom. Ako uviedlo Združenie nemeckých vodární a plynární, samosprávy vo východnom Nemecku investovali do modernizácie vodovodného systému od zjednotenia už 50 mld. eur. Oklamala ich najmä eufória po zjednotení a prehnané očakávania rýchleho pozviechania sa ekonomiky na úroveň západného Nemecka. Keďže zavádzajúce údaje prichádzali z federálnych oficiálnych zdrojov, samosprávy teraz žiadajú ministerstvo výstavby a dopravy, aby im pomohlo zafinancovať najnovšiu konverziu vodovodných sietí na užšie, uzatvorenie dodávok plynu a elektrickej energie do opustených bytov a domov, ako aj prispieť na náklady na demoláciu mnohých z nich.
Podobný osud stíha aj spoločnosti v Lipsku. Mesto prišlo v rokoch 1990 až 2000 o 9 percent populácie, pritom v rokoch 1992 až 2002 investovalo do modernizácie vodovodných sietí miliardu eur. Výsledkom je, že v súčasnosti plánuje strhnúť väčšinu Grünau, jedného z najväčších sídlisk s typickými socialistickými panelákmi. Najviac postihnutými firmami sú domáce energetické spoločnosti E.ON a RWE, ale aj francúzske vodárenské firmy Suez a Veolia Environnement, ktoré investovali po zjednotení krajiny obrovské finančné prostriedky do sietí vo východnom Nemecku počítajúc s budúcimi ziskami. Všetky štyri sú zároveň akcionármi miestnych energetických a vodárenských podnikov, ktoré ponesú hlavnú záťaž dôsledkov masového odchodu obyvateľov východonemeckých miest do západnej časti krajiny.