Singapur, jeden zo známych ázijských tigrov, už dlhé roky patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou na svete. Napriek tomu aj tu sa v posledných rokoch čoraz viac ľudí dostáva pod hranicu životného minima.
Počet Singapurčanov, ktorí mesačne zarábajú menej ako 230 USD (denne ani nie 7 USD), vzrástol od vypuknutia finančnej krízy v Ázii v roku 1997 štvornásobne. V roku 2002 sa v tejto pozícii ocitlo okolo 180 650 ľudí, čo je 9 % práceschopného obyvateľstva. Ako uviedli vládne zdroje, je to 4-násobný nárast oproti hospodárskemu rastu Singapuru za rovnaké obdobie.
Podľa agentúry Reuters, najhoršie časy prežívajú ľudia so stredoškolským vzdelaním. Tí majú najmenšie šance na presadenie sa v krajine s vysokou vzdelanostnou úrovňou, kde aj taxikári sú často bývalí manažéri firiem. Po troch desaťročiach prosperity si obyvatelia 4-miliónového Singapuru začali zvykať na možnosť preradenia na horšie platenú prácu, prepúšťanie či stále obavy z možnej straty miesta. Začiatkom 90. rokov dosahovala miera nezamestnanosti 2 %, do dnešných dní vzrástla viac než o 100 %, keď výrobné podniky a nadnárodné firmy začali presúvať produkciu do Číny, Malajzie a Indie.
Skupina na prevenciu proti samovraždám Samaritáni Singapuru plánuje preto tento týždeň sprístupniť 24-hodinovú telefónnu linku na pomoc pre nezamestnaných. Singapurčania na takýto stav nikdy neboli zvyknutí a počet ľudí s depresiami rýchlo rastie. Obavy však majú aj tí, ktorí o prácu neprišli. Najviac sa obávajú rastúceho tlaku Číny, ktorá im zo dňa na deň berie ďalšie pracovné miesta. Až 50 % miest, ktoré veľké spoločnosti minulý rok zrušili, má "na svedomí" práve Čína. V roku 1999 to boli len 2 %.
Na druhej strane je Singapur obeťou vlastného hospodárskeho úspechu. V rokoch 1970 až 1990 bol štát jedným z najsilnejších ázijských ekonomík, ktorej rast dosahoval ročne 8 %. S ekonomickými úspechmi rástli aj mzdy a ako uviedol v auguste vo svojej správe ústav Economist Intelligence Unit, životná úroveň čoskoro dosiahla takmer úroveň Londýna. Robotník v singapurskej továrni zarobí za hodinu okolo 7,14 USD, zatiaľ čo rovnaký robotník v Malajzii 2,68 USD a v Číne dokonca iba 0,53 USD. K problémom Singapuru prispel aj vírus SARS, v dôsledku čoho krajina utrpela najvyšší štvrťročný hospodársky pokles v histórii a dostala sa na pokraj už tretej recesie za päť rokov. Napriek tomu tu bezdomovcov nenájdete. Aj nezamestnaní stále žijú v štátom dotovaných bytoch a tí, ktorí si nedokážu kúpiť alebo prenajať byt, môžu o pomoc požiadať niektorú zo štátnych organizácií, ako napr. Radu na podporu bývania. Singapurská vláda si totiž takú publicitu, akou by boli ľudia pospávajúci po staniciach či pod mostmi, nemôže podľa analytikov dovoliť.
StoryEditor