Zatápanie Mária bane ide pomalšie

Banské dielo Mária baňa pri Rožňave, ktoré je v rámci konzervácie ložiska farebných kovov od jesene 2000 zatápané, by malo byť do konca roka pod vodou. Zatápanie však prebieha podľa odborníkov pomalšie ako sa predpokladalo. Podľa posledných meraní je hladina pod tretím horizontom bane. Keď stúpne vyššie, začne vytekať umelou priekopou do údolia rieky Slaná.
V Mária bani sa nachádza žila Strieborná, ktorá obsahuje okolo 3,5 milióna ton tetraedritovej rudy vrátane medi, striebra, ortuti, zlata a ďalších kovov. O ich ťažbu sa niekoľko rokov neúspešne pokúšala Želba zo Spišskej Novej Vsi, ktorá skončila v konkurze. S využívaním ložiska neuspeli ani ďalší investori, ktorým sa nepodarilo získať na oživenie ťažby dostatok zdrojov. Preto kompetentné orgány rozhodli o zatopení bane.
Ich rozhodnutie vyvolalo polemiku časti banských odborníkov s predstaviteľmi štátnych orgánov, pričom jedna strana argumentovala znehodnocovaním cennej suroviny a druhá ekonomicky neefektívnou ťažbou. Skupina oponentov zatápania okolo profesora Félixa Sekulu vyslovila hypotézu o hrozbe negatívnych vplyvov banskej vody na ekológiu. Varovali pred podmáčaním nižšie položených častí Rožňavy. Predstavitelia ministerstva životného prostredia, štátnej banskej správy a Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra však takéto názory jednoznačne odmietli.
Samospráva Rožňavy však obavy berie vážne, pričom sa opiera sa aj o negatívnu skúsenosť z inej mestskej časti, v ktorej sú zaplavované pivnice banskou vodou. V súčasnosti Mária baňa patrí spoločnosti Gemerská investičná, ktorá ju získala v konkurznom konaní ako súčasť majetku Želby. Pokiaľ by sa našiel záujemca o oživenie ťažby, musel by investovať do náročného odčerpania vody a ďalšej prípravy bane obrovské peniaze, čo by dobývanie rudy pri súčasných cenách striebra, zlata a medi urobilo neefektívnym, tvrdia odborníci. Mnohí z nich sú presvedčení, že k obnoveniu ťažby už nedôjde. Posledná funkčná baňa v Rožňave by sa mala zmeniť na banícky skanzen.