Exportu diviny ešte donedávna bránili nedostatočné kapacity na spracovanie a balenie mäsa, ktoré by vyhovovali prísnym veterinárnym a hygienickým normám únie. Na situáciu sa rozhodol zareagovať štátny podnik Lesy SR, ktorého odštepný závod v Topoľčiankach investoval do výstavby prevádzkarne na rozrábanie zveriny z raticovej, srstnatej a voľne žijúcej zveri, spojenej s balením a mrazením mäsa. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) pred niekoľkými dňami vydala rozhodnutie, ktoré umožňuje mäso z tejto prevádzky exportovať na všetky európske trhy, vrátane krajín EÚ.
Zariadenie dokončili v priebehu minulého roka, pričom celkové investície do stavebnej a strojovo-technologickej časti dosiahli 11,3 mil. Sk. Podľa Jozefa Spevára, ktorý je poverený riadením odštepného závodu, dosahuje celková kapacita zariadenia 60 ton mäsa ročne. Momentálne majú na sklade približne 10 ton diviny, ktorou zásobujú predovšetkým tuzemské reštaurácie, hotely, predajne mäsa, ale aj obchodné siete. Zásoby doplnia v priebehu hlavnej poľovníckej sezóny, ktorá trvá od septembra do januára. Záujem o pravidelné dodávky už prejavili aj obchodné reťazce Metro a Jednota Coop.
Podľa rozhodnutia ŠVPS má hlboko zamrazené mäso záruku až 24 mesiacov, čo svedčí o vysokej kvalite používanej baliacej a mraziarenskej technológie. Vlani v Topoľčiankach spracovali 40 ton diviny, z ktorých dve tretiny už predali na domácom trhu. Najväčší záujem je o mäso z jelenej, danielej a srnčej zveri, ale aj o mäso z diviačej a muflónej zveri. Odštepný závod v Topoľčiankach obhospodaruje viac ako 20 tis. hektárov poľovných pozemkov. Z nich až 11 500 hektárov tvorí trvalo oplotená zvernica, ktorá je najväčším zariadením tohto druhu v strednej Európe.
Odbytu bráni recesia na trhu
Slovenskí producenti divinového mäsa predpokladajú, že jeho odbyt sa naplno rozbehne po vstupe SR do EÚ. Podľa výrobno-technického námestníka topoľčianskeho odštepného závodu Lesov SR Jozefa Gregora prevláda v súčasnosti na európskom trhu s touto komoditou recesia. Hlavným dôvodom je presýtenie trhu lacnou zverinou z Nového Zélandu a Austrálie, ktorá pochádza takmer výlučne z farmového chovu. Podľa odborníkov je kvalita takéhoto mäsa podstatne nižšia ako v prípade voľne žijúcej zveri.
Zámerom lesníkov teda nie je presadiť sa nízkou cenou, ale skôr marketingovou prezentáciou vysokej kvality mäsa zo zvierat žijúcich vo voľnej prírode. Topoľčiansky odštepný závod má v tomto roku plán odstrelu 1 054 kusov raticovej zveri. Do ich zberní prichádza ulovená zverina v koži nielen z vlastných poľovných revírov, ale aj z okolitých odštepných závodov Lesov SR. Okrem toho realizujú výkup diviny od niekoľkých desiatok poľovníckych združení. Poľovnícka činnosť a hospodárenie sú v SR prísne regulované orgánmi štátnej správy a každý subjekt má presne stanovené maximálne limity odstrelov, ktoré musí dodržať.
| Aktuálne stavy poľovnej zveri na Slovensku v roku 2002 (kusov) | |
| Jelenia zver | 35 689 |
| Danielia zver | 6 080 |
| Muflónia zver | 7 875 |
| Srnčia zver | 80 659 |
| Diviačia zver | 26 135 |
| Bažanty | 194 984 |
| Jarabice | 23 058 |
| Zajace | 216 750 |
| Zdroj: SPZ | |