Štvrtkové celoštátne varovné štrajky nemeckých rušňovodičov v niektorých oblastiach úplne zastavili železničnú dopravu, aby zvýšili tlak pred rozhodujúcim kolom tarifných rokovaní. Odborová organizácia nemeckých rušňovodičov (GDL) však ešte vo štvrtok večer vyhlásila rokovanie za neúspešné a v priebehu tohto týždňa sa pokúsi odvrátiť ďalšie štrajky pomocou zmierovacieho konania. Pre svojich členov žiadajú okrem iného zvýšenie miezd o 3 %, úpravy pravidiel pre pracovný čas a vyrovnanie miezd medzi východným a západným Nemeckom do roku 2007.
Odbory Transnet a GDBA síce ešte v piatok pokračovali v rokovaniach s vedením železníc Deutsche Bahn AG (DB), no napokon ich po dvoch hodinách odložili na piatok 14. marca. Ako informuje denník Handelblatt, organizácie žiadajú pre svojich 160-tisíc členov zvýšenie miezd o 5 % a okamžité vyrovnanie miezd medzi východom a západom Nemecka. Vedenie DB ponúklo na tento rok vyrovnanie inflácie (1,3 %) a dve jednorazové platby po 200 eur každá. Okrem toho sa mala mzda k 1. máju 2004 zvýšiť o ďalšie 2 % a v roku 2005 ešte o 1,8 %. Požiadavku na vyrovnanie miezd chceli železnice vyriešiť formou skrátenia pracovného času vo východnej časti krajiny o 3 % pri zachovaní rovnakej výšky platu, pričom tieto 3 % mali byť vyplatené v roku 2006. Ak spoločnosť v roku 2004 splní plánovaný hospodársky výsledok, dostanú zamestnanci aj prémiu. Tarifná zmluva by mala platiť tri roky -- do konca februára 2006.
DOSAH ŠTRAJKOV
Ako pre denník Die Welt povedala hovorkyňa GDL, do štrajku sa zapojilo viac než 10-tisíc rušňovodičov a približne 1,5 mil. cestujúcich muselo zvládnuť niekoľkohodinové omeškania. Všetky vlaky sa vo štvrtok ráno o 6.00 hod. na 45 minút zastavili. Podľa údajov denníka Süddeutsche Zeitung v tomto čase sa obyčajne na koľajniciach nachádza približne 5 700 osobných a 2 300 nákladných vlakov. Situácia v železničnej doprave sa normalizovala až okolo poludnia. Úplné výpadky zažil najmä Berlín, Frankfurt nad Mohanom, Mníchov, Hannover, Magdeburg, Kolín a Dortmund. V mnohých mestách sa k štrajkom pridali aj zamestnanci električkových tratí, napríklad v Mníchove o 6.30 hod. sa koľajová doprava prakticky nepohla, keďže okrem vlakovej linky S 8 na mníchovské letisko nepremávali ani električky. Süddeutsche Zeitung ďalej uvádza, že naproti tomu nemal štrajk v Norimbergu a Augsburgu veľký úspech, keďže vlaky prevzali úradníci a náhradní rušňovodiči a vedenie upravilo nočný pracovný rozvrh tak, aby mohli pracovať neštrajkujúci zamestnanci. Na norimberskej hlavnej stanici tak zostal "visieť" iba jediný vlak a električky premávali tiež. V rámci úsilia o pochopenie DB podávala cestujúcim bezplatne kávu.
REKAPITULÁCIA ŠTRAJKOV
September 2000: Varovné štrajky Transnetu úplne odstavili lokálnu dopravu. A hoci sa účasť obmedzila len na niekoľko stoviek členov, tisícky cestujúcich "stroskotali" na staniciach. Dohoda o postupnom zvyšovaní miezd celkovo o 2,5 % odvrátila hrozbu riadnych štrajkov.
Apríl/máj 1992: Riadny 11-dňový štrajk zamestnancov verejnej služby zasiahol aj lokálnu a diaľkovú železničnú dopravu. Celkovo vypadlo 3 200 osobných a 390 nákladných vlakov a premávala len polovica vlakov Intercity. Výsledok: zvýšenie miezd o 5,4 % a vyššie dovolenkové príplatky.
November 1990: Krátko po znovuzjednotení Nemecka zamestnanci bývalých Nemeckých ríšskych železníc (DR) prakticky odstavili lokálnu osobnú a nákladnú dopravu vo východnej časti krajiny, čo najviac zasiahlo trate do západného Nemecka a východnej Európy. Odbory GdED a DR sa okrem iného napokon dohodli o sociálnom aspekte plánovaného prepúšťania.
Február 1974: Na tomto najväčšom štrajku verejnej služby v povojnovom období sa zúčastňujú aj železničiari. Na štrajku sa zúčastnili tisícky zamestnancov a v prejave solidarity nepremávajú ani električky vo východnej časti Berlína. Na konci trojdňových štrajkov sa sociálni partneri dohodli na 11-percentnom zvýšení miezd.
ŽELEZNIČNÉ ODBORY
Transnet je najväčšia odborová organizácia dopravného sektora v Nemecku. Združuje 295-tisíc členov zo všetkých oblastí železničnej dopravy. Transnet vznikol v roku 1896 v Hamburgu ako Združenie električkovej dopravy a po zákaze činnosti počas nacistickej diktatúry sa objavuje v roku 1948 ako Odborová organizácia železničiarov Nemecka (GdED). V roku 2000 si mení názov na Transnet. Prezidentom je Norbert Hansen
GDBA je mladá organizácia, ktorá vznikla v roku 1948 ako Odborová organizácia zamestnancov nemeckých železníc a pod súčasným menom pracuje od roku 1994. V súčasnosti má 70-tisíc členov zo všetkých oblastí, združuje však najmä sprievodcov, obslužný personál a pracovníkov zoraďovacích nádraží. Pred niekoľkými týždňami sa na štvorročné funkčné obdobie stal prezidentom Klaus-Dieter Hommel.
Najmenšia a najstaršia je GDL, ktorá vznikla v roku 1867 ako Združenie nemeckých rušňovodičov a súčasný názov používa od roku 1919. GDL má 35-tisíc členov a združuje približne 75 % všetkých rušňovodičov DB, takže v prípade tarifného konfliktu môže úplne odstaviť železničnú dopravu. Zvyšných 25 % je organizovaných v rámci Transnetu.