StoryEditor

Automobilový sektor smeruje do východnej Európy a Číny

01.11.2004, 23:00

Podľa najnovšej štúdie spoločnosti Ernst & Young konkurenčné tlaky v automobilovom sektore nútia výrobcov hľadať všetky možnosti na posilnenie svojej trhovej pozície. Popri celom rade vysoko kvalitných a inovatívnych produktov a zameraní sa na zákazníka sa ich opatrenia spájajú najmä so znižovaním nákladov vrátane presunu výroby do lacných krajín. Vzhľadom na stagnujúci predaj, ktorého dôsledky často zhoršujú aj veľké zľavy, mnohé automobilky zápasia s klesajúcimi maržami. Preto na svojich dodávateľov presunuli nielen cenové tlaky, ale aj vývojové riziká, čo vyžaduje investície do inovácií a vyššie finančné požiadavky.

Dilema výrobcov
Firmy stoja pred dilemou. Na jednej strane musia dokázať svoje technologické schopnosti a znižovať náklady a na druhej strane musia vynakladať čoraz viac úsilia, aby presvedčili banky na uvoľnenie potrebných financií. Všetky tieto faktory zvyšujú všeobecný finančný tlak na automobilový sektor a mnohí výrobcovia považujú odsun niektorých častí výrobného procesu do lacnejších krajín za riešenie tohto problému. Čiže znížiť náklady bez toho, aby ohrozili kvalitu.
Okrem nákladovej stránky má ich postup aj strategický rozmer. V úsilí nájsť nové odbytové trhy presúvajú pozornosť z nasýtených trhov v západnej Európe a Severnej Amerike na nové trhy s veľkým potenciálom. Najsľubnejšie trhy sa nachádzajú v Ázii, najmä v Číne, a v strednodobom horizonte aj v Indii. Východná Európa a Rusko síce nemajú taký rozvojový potenciál ako Čína a India, no s očakávanou mierou rastu 22 percent v nasledujúcich piatich rokoch prekonávajú západoeurópsky a americký trh.
Situáciu v západnej Európe zhoršuje aj postupný rast priemerného veku vozidiel, ako aj to, že trh v posledných dvoch rokoch nesplnil očakávania a nevykázal žiadne známky oživenia. Odmietavý postoj spotrebiteľov ku kúpe nového vozidla sa odzrkadlil na slabom predaji v západnej Európe, ktorý zrejme pretrvá dovtedy, kým sa ekonomika nezotaví. Automobilky si síce udržia domáci trh ako "hlavný stan", no výrazný rast predaja dosiahnu na nových trhoch.
Hlavným kritériom pre výber výrobnej lokality sú nízke mzdové a výrobné náklady. Podiel celkovej pridanej hodnoty, ktorá súvisí s mzdovými nákladmi, dosahuje zhruba 20 percent. Pre takmer 90 percent respondentov sú pružnosť, kvalifikácia a prístup zamestnancov k práci dôležitými faktormi pri výbere lokality. To neznamená len možnosť nechať stroje pracovať 24 hodín denne, ale tiež získať zamestnancov na ich obsluhu. Hlavne z tohto hľadiska sú západoeurópske krajiny s vysokými príplatkami za nadčasy a nočné zmeny vo veľkej nevýhode. S touto otázkou úzko súvisí aj pružnosť pracovnej sily, ktorú zamestnávatelia po mzdových nákladoch považujú za jedno z najdôležitejších kritérií.

Príčiny sťahovania
V prvom rade tieto továrne môžu zásobovať lokálny trh, čo je kľúčovou motiváciou výrobcov na expanziu do Južnej Ameriky, Číny a ostatných ázijských krajín. Druhou príčinou je úsilie vyhnúť sa obchodným obmedzeniam a legislatívnym prekážkam, napríklad kvótam, ktoré obmedzujú export do týchto krajín. Mnohé spoločnosti plánujú vyvážať napríklad z Číny do ostatných krajín a podľa analytikov sa tento trend v nadchádzajúcich rokoch zosilní. Napríklad výrobca bŕzd a prevodoviek Wangxiang Group vyprodukoval zhruba 30 percent tržieb z exportu v hodnote 380 miliónov eur. DaimlerChrysler tiež chce vyvážať z Číny, hoci v najbližšom čase iba do USA. Podľa Eurostatu vlani 0,6 percenta vozidiel, dovezených do Európy, pochádzalo z Číny.
Ďalším dôvodom na odsun výroby do zahraničia sú aj clá. Napríklad dovoz do Číny spadá pod vysoké clá a ich sadzby sa odlišujú podľa produktu. Podľa údajov nemeckého Spolkového úradu pre zahraničný obchod priemerné clo v Číne v roku 2002 dosiahlo 10,3 percenta, avšak krajina má možnosť na motorové vozidlá uvaliť clo až 34,2 až 37,6 percenta. Okrem ciel sa na dovezené vozidlá vzťahuje 17-percentná daň z pridanej hodnoty a tri- až osempercentná daň z luxusu. Tým sa tieto produkty predražujú a pre veľkú časť populácie sú nedostupné. Spoločnosti v inej krajine môžu zredukovať toto zaťaženie a na domácom trhu ponúkať svoje produkty lacnejšie.

Východná Európa
Dôvody na presun výroby do východnej Európy sa mierne líšia od prípadu Číny a v prvom rade súvisia s nákladmi. Továrne majú zásobovať blízky západoeurópsky trh, o čom svedčí aj to, že 30,5 percenta vozidiel, dovezených do "starej" Európskej únie, vlani pochádzalo z východnej Európy.
Nové investičné a expanzné plány sa zameriavajú na zvýšenie výrobných kapacít. Je viac-menej jasné, že tieto nové kapacity nie sú zamerané iba na východnú Európu a Rusko, ale skôr na západnú Európu. V strednodobom horizonte sa západoeurópski výrobcovia, ktorí neprodukujú vo východnej Európe, v dôsledku nákladovej štruktúry zrejme ocitnú v ťažkej konkurenčnej nevýhode.
Rusko, Poľsko, ČR a Maďarsko sú najdôležitejšími predajnými trhmi vo východnej Európe. Význam tohto regiónu ako odbytového trhu je však obmedzený tým, že spotrebitelia často uprednostňujú ojazdené vozidlá zo západnej Európy. Podstatne nižší priemerný príjem, a teda aj nižšia kúpna sila zabraňujú mnohým kupcom získať napríklad nemecké značky, ktoré sú pre mnohých cenovo nedostupné. Vzhľadom na rozšírenie EÚ sa však očakáva vzostup príjmov obyvateľov nových členských krajín, čo bude mať aj priaznivý vplyv na trh nových vozidiel.
Poľsko, ČR, Slovensko, Slovinsko a Maďarsko majú v súčasnosti najväčšie výrobné kapacity. Nemecké automobilky ako Volkswagen a Vauxhall boli prvé, ktoré vo východnej Európe vybudovali svoje továrne, no ani ostatné priveľmi nezaostali. Napríklad, PSA Peugeot-Citroën, Renault, Toyota, Fiat a Hyundai si v posledných rokoch postupne vybudovali strategickú pozíciu v nových členských krajinách EÚ.

Automobiloví dodávatelia
Výrobné kapacity má v zahraničí aj veľká časť automobilových dodávateľov. Popri otázke nákladov totiž musia byť blízko automobiliek, aby mohli v stanovenom termíne dodať potrebné diely. Mnohí z dodávateľov pritom presunuli výrobu nezávisle od automobiliek, pretože výroba dielov vo východnej Európe a ich prevoz do západnej sú stále lacnejšie než v západnej Európe. Dokonca aj výroba vo vzdialenejších lokalitách, napríklad, v Číne, môže byť do určitej miery výhodná, hoci veľký podiel logistických nákladov sa môže v priebehu času zvýšiť a narušiť kalkulácie spoločností.
Z prieskumu mienky dodávateľov vyplýva, že 90 percent spoločností, ktoré už pracujú v oboch regiónoch, mieni rozšíriť svoje kapacity. To zároveň poukazuje nielen na pozitívne skúseností firiem, ale aj na možnosť, že vzhľadom na rastúci tlak nemajú inú možnosť, iba presunúť výrobu do zahraničia, najmä do východnej Európy.
Tento fakt má ešte jedno vysvetlenie. Súčasné diskusie o reformách v západoeurópskych krajinách a celý rad pokusov o zníženie mzdových nákladov nepovažujú výrobcovia za sľubné a nemajú dôvod vzdať sa odsunu výroby.
Do zahraničia pritom smerujú zväčša veľké spoločnosti, pretože malé firmy často nemajú potrebné finančné zázemie a manažérske kapacity. Okrem toho investície v cudzine sa často spájajú s nemalým rizikom a veľké firmy ľahšie zvládnu neúspešnú investíciu než malé podniky, ktoré v tom prípade ohrozujú svoju existenciu.

Jednoznačný favorit
Východná Európa je jednoznačným favoritom dodávateľov pri výbere výrobných lokalít. Svedčí o tom fakt, že vo východnej Európe má výrobné kapacity 30 percent opýtaných spoločností, kým v Číne 17 percent. Hlavnými východoeurópskymi cieľmi sú Poľsko, Maďarsko, ČR a Slovensko. Respondenti v priemere pracujú vo východnej Európe od roku 1995 a v Číne od roku 1998.
Tento trend sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmení a východná Európa zostane kľúčovým cieľom pre odsun výroby automobilových dodávateľov. Vo východnej Európe bude zakladať továrne viac firiem než v Číne. Napríklad takmer 40 percent dodávateľov plánuje v tomto regióne investovať, kým výrobný proces do Číny chce presunúť iba 23 percent.
Na druhej strane Čína predstavuje nadproporčne väčšiu výzvu a prináša podstatne vyššie náklady a riziká než podobné investície vo východnej Európe. Čína je však aj napriek tomu príťažlivá.
Pozoruhodný je fakt, že ostatné lokality, ako západná Európa, USA, Južná Afrika či ostatné ázijské krajiny, hrajú malú alebo nijakú úlohu. Bez akýchkoľvek pochybností Čína a východná Európa budú najdôležitejšími cieľmi pre odsun výrobných procesov.

Štátna podpora
Vo východnej Európe hrajú veľkú úlohu vládne iniciatívy, ktoré majú spoločnostiam pomôcť získať prostriedky na budovanie výrobných kapacít. Ponúkajú ich nepriamo vo forme daňových prázdnin alebo rôznych výnimiek a priamo ako granty.
Európska komisia poskytla novým členským štátom na tieto účely na roky 2004 až 2006 celkovo 22 miliárd eur, ktoré môžu krajiny použiť ako súčasť vládnych iniciatív za predpokladu, že splnia pravidlá EÚ. Z tejto sumy 12,5 miliardy eur získalo Poľsko, 3,1 miliardy eur Maďarsko, 2,3 miliardy eur ČR a 1,7 miliardy eur Slovensko.
Vzhľadom na hrozbu vzniku nadmerných kapacít v niektorých odvetviach EÚ obmedzila iniciatívy napríklad v oblasti automobilového priemyslu. Iniciatívy sú určené na nové investície, okrem iného na výstavbu alebo rozširovanie tovární či na podstatné zmeny vo výrobnom procese. Niektorí noví členovia únie, ako Poľsko a Slovensko, umožňujú použiť peniaze aj na použité aktíva, no iba vtedy, ak ich firma získa od tretej strany za trhovú cenu.
Rozsah iniciatívy závisí od rozvoja daného regiónu a veľkosti spoločnosti. Limit pre veľké spoločnosti sa pohybuje od 20 do 50 percent prijateľných investičných nákladov, v prípade malých a stredných podnikov dosahuje strop 65 percent.

Iniciatívy v niektorých krajinách

Poľsko
Krajina môže prideliť nenávratný grant až do výšky 25 percent dohodnutých investičných nákladov. Investície sú rozdelené do rôznych kategórií a hodnotené podľa stanovených kritérií. Veľké kritériá obsahujú objem investície, počet nových alebo zabezpečených pracovných miest, inovatívnu povahu investície a ekologickú stránku projektu.
Firmy môžu získať granty aj na tvorbu pracovných miest. Vládna iniciatíva môže po dva roky pokrývať i mzdové náklady, hoci horný limit predstavuje suma 4 000 eur na jedno nové miesto.
Investičné granty pre investície v jednej zo 14 špeciálnych ekonomických zón môžu dopĺňať daňové úľavy a dosiahnuť až 50 percent investície.

Maďarsko
Automobilky, ktoré plánujú investovať v Maďarsku, sa môžu tešiť na nenávratné granty a daňové úľavy. Pre investičné projekty s objemom aspoň 1,2 milióna eur môžu granty pokryť až 50 percent nákladov. V prípade investovania minimálne 12 miliónov eur do hmotného majetku majú firmy nárok na daňové úľavy. V štrukturálne slabých regiónoch postačí už investícia štyri milióny eur a pri tvorbe nových pracovných miest sa minimálna investícia zníži zhruba na 400-tisíc eur. V závislosti od regiónu sa podiel iniciatívy na celkových nákladoch môže pohybovať v rozpätí 35 až 50 percent.

Slovensko
Hlavné dostupné iniciatívy sú daňové úľavy. Automobiloví výrobcovia môžu získať až desaťročnú úľavu, ktorá zodpovedá 50 percentám investičných nákladov. Minimálny investičný objem predstavuje v prepočte 10 miliónov eur a v prípade regiónov s veľkou nezamestnanosťou sa minimálna suma znižuje na päť miliónov eur. Iniciatívy môžu investori získať aj pri prijímaní a školení zamestnancov.

Česká republika
Iniciatívy v spracovateľskom priemysle môžu pokryť až 50 percent nákladov a sú dostupné aj v prípade tvorby pracovných miest a vzdelávacích a preškoľovacích programov. V závislosti od regiónu dosahuje minimálny objem investície v prepočte tri až šesť miliónov eur.
V regiónoch s mierou nezamestnanosti nad 14 percent môžu investori získať granty na tvorbu stálych pracovných miest a vzdelávacie programy. Minimálny objem investície je zhruba 320-tisíc eur.

O štúdii
Prieskum mienky sa zakladá na telefonickom prieskume manažérov 200 nemeckých automobilových dodávateľov. Ide o vzorku malých, stredných a veľkých podnikov. Keďže väčšina opýtaných spoločností pracuje globálne alebo ako súčasť medzinárodnej korporácie, Ernst & Young považuje ich názory za reprezentatívne pre západoeurópskych dodávateľov. Rozhovory spracoval Ernst & Young Germany a vykonal ich v júni a júli tohto roka inštitút pre prieskumy verejnej mienky. Štúdia obsahuje aj údaje Global Insight Research Institute. Výsledky prieskumu obsahujú aj údaje niektorých dokumentov, napríklad Eurostatu, ktoré sa zaberajú niektorými dôležitými témami súčasného priemyslu.

Kritériá pre výber lokality
(Názory dodávateľov v %)
 

Veľmi dôležité

Viac či menej dôležité

Celkom

Výrobné náklady

73

24

97

Mzdové náklady

75

21

96

Kvalifikácia ľudí

46

44

90

Pružnosť trhu práce

45

44

89

Prístup k práci

44

41

85

Malá vzdialenosť k atraktívnym

odbytovým trhom

39

39

78

Malá vzdialenosť k automobilkám

39

36

75

Regionálna infraštruktúra

35

36

71

Politická štráktúra

29

36

65

Minimálne straty

24

38

62

Modernizácia výroby

18

41

59

Dane a clá

28

26

54

Dostupnosť zdrojov a surovín

14

31

45

Ceny nehnuteľností

23

21

44

Dostupnosť iniciatív a grantov

15

21

36

Zdroj: Ernst & Young

Najpríťažlivejšie krajiny
(Názory spoločností v %)
 

Veľmi príťažlivé

Viac či menej príťažlivé

Celkom

Česká republika

50

44

94

Čína

71

18

89

Maďarsko

40

45

85

Poľsko

36

46

82

USA

36

33

69

Slovensko

40

28

68

Južná Kórea

16

48

64

Mexiko

21

39

60

Západná Európa

18

23

41

India

15

23

38

Zdroj: Ernst & Young

Predaj vozidiel a pickupov vo východnej Európe (v tis.)

Krajina

Predaj v roku 2003

Medziročný  rast

Rusko

1 217,7

6,6 %

Poľsko

384,4

16,8 %

Maďarsko

228,8

14,5 %

ČR

168,2

3,7 %

Rumunsko

132,2

21,2 %

Slovensko

67,7

2,9 %

Slovinsko

67,2

16,0 %

Zdroj: Ernst & Young


menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
24. september 2022 11:37