Megalománia predstaviteľov Moskvy sa dopracovala na globálnu úroveň. Primátor ruskej metropoly Jurij Lužkov v liste prezidentovi Vladimirovi Putinovi navrhuje, aby sa postavil prívodný kanál od sibírskeho mesta Chanty-Mansijsk do Turkménska. Kanál by bol dlhý 2 250 km a široký 200 metrov. Ročne by sa ním malo dopravovať krajinám na jeho trase (Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko) 27 až 30 mld. kubických metrov závlahovej vody. Bolo by to 6 -- 7 % ročného prietoku sibírskeho veľtoku Ob. Vzhľadom na výškový rozdiel, ktorý je medzi Obom a cieľovými krajinami, by sa na prečerpávanie vody spotrebovalo 10,2 mld. kilowatthodín elektrickej energie. Lužkov v liste uvádza, že voda sa v tomto storočí stane strategickou surovinou a okrem toho aj hlavným zdrojom globálnych konfliktov a rozhodujúcim problémom ľudstva. Využitie obrovských vodných zdrojov Ruska na zavlažovanie polí krajín Strednej Ázie by sa podľa primátora stalo závažným geopolitickým faktorom vplyvu v regióne, ktorý sa čoraz viac vzďaľuje od Ruska. Náklady na výstavbu kanála by mali dosiahnuť 7 -- 8 mld. USD a 1 mld. USD by bolo potrebných každý rok na jeho údržbu. Na dopravu vody na juh by bolo treba postaviť v krajine nové elektrárne, ale ruskí energetici na to nemajú zdroje a ani možnosti. V prvom rade musia obnoviť zastarané elektrárenské kapacity a zabezpečiť dostatok elektriny pre hladký chod národného hospodárstva a zásobovanie domácností.