Po prekvapujúco rýchlom víťazstve ozbrojených síl Spojených štátov v Iraku sa armáda teší oveľa väčšej úcte než kedykoľvek predtým. A tak v prijímacej kancelárii americkej armády na newyorskom námestí Times Square nastal v poslednom období veľký nával. Mladí a mladiství ľudia tu čakajú v dlhých radoch. Seržant vojenského námorníctva vo vnútri kancelárie rozdáva farebné brožúry. Kto chce, môže hneď vyplniť potrebnú žiadosť.
ARMÁDA PONÚKA ISTOTY
Tento záujem o prácu má, pochopiteľne, aj ekonomické dôvody. Na rozdiel od neustále rastúcej nezamestnanosti a masového prepúšťania v súkromnom sektore ponúka armáda svojim 1,4 mil. príslušníkom množstvo sociálnych istôt. V takejto situácii len málokomu prekáža nízky plat, veď najnižšia hodnosť, vojak, dostáva mesačne hrubú mzdu 1 065 USD. Dokonca aj predavač v McDonald's zarába viac. K tomuto platu však armáda ponúka príplatky, napríklad, odevné 284 USD alebo príplatok na stravu 263 USD. Tí, ktorí sa kvalifikujú do elitnej jednotky Rangers, dostávajú bonus ako kormidelník ponorky a približne 250 tis. vojakov v oblasti Perzského zálivu dostáva aj nezdaniteľný vojnový príplatok vo výške 150 USD mesačne.
Americká armáda však dnes znamená oveľa viac ako všeobecný zamestnávateľ. Trauma z prehranej vojny vo Vietname v 70. rokoch je už dávno zabudnutá a najneskôr po prvej vojne v Perzskom zálive v roku 1991 sa Spojené štáty zbavili pochybností o svojej schopnosti zaujať pozíciu svetovej veľmoci. Pre novú generáciu predstavuje jazda v 68-tonovom tanku Abrams po púšti super prácu. Súbežne s tým sa domáci front rozplýva v patriotických pocitoch a dokonca aj ľavicovo orientovaní študenti na Univerzite Kolumbia v New Yorku vychvaľujú činy americkej armády.
ZÁUJEM ŽIEN RASTIE
Sociológovia zistili, že armáda je príťažlivá najmä pre určité sociálne skupiny. Ozbrojené sily totiž sľubujú profesionálnu kariéru a rovnoprávnosť v spoločnosti, v ktorej sú príjmové a triedne rozdiely extrémne veľké. Je preto pochopiteľné, že aj čoraz viac žien naberá kurz do armády. Paradoxné je, že najväčší podiel žien slúži vo vojenskom letectve -- 19 %. Dnes už nie je nič nezvyčajné, keď za riadením ľubovoľného bojového lietadla sedia predstaviteľky nežného pohlavia. Naproti tomu je podiel žien v námornej pechote, ktorá má vo vojne najnebezpečnejšiu úlohu, veľmi nízky -- iba 6 %.
MOTÍV: ŠTÁTNE OBČIANSTVO
Pre španielsky hovoriacu menšinu v USA sa armáda stala akýmsi "výťahom" v sociálnom rebríčku. Podiel Hispáncov v námornej pechote je najväčší (16 %), kým v letectve je relatívne malý (5 %). O veľkú pozornosť sa postaral osud José Antonia Gutiérreza, ktorý ako prvý americký vojak prišiel o život pri bojoch na juhu Iraku. Životopis tohto guatemalského chlapca z ulice je typický pre desaťtisíce ľudí z Latinskej Ameriky, ktorí snívajú o lepšom živote v USA a dnes slúžia v ozbrojených silách. J. A. Gutiérrez sa už v roku 1991 vydal na cestu do USA cez Mexiko. Mal šťastie, keď ho prijala jedna rodina v Kalifornii. Pred rokom sa prihlásil ako dobrovoľník v nádeji, že ľahšie získa vytúžené štátne občianstvo. V júni minulého roka totiž prezident George W. Bush vydal dekrét, ktorý cudzincom sľubuje rýchlejšie pridelenie štátneho občianstva, ak sa prihlásia do armády. José Antonio tomu veril, hoci v konečnom dôsledku mu to nepomohlo. Štátne občianstvo dostal in memoriam.
StoryEditor