| Avšak podľa ministerstva pôdohospodárstva mal zákon upravovať aj otázky hospodárskeho využitia vôd a hlavne úhrad za používanie a využívanie vody, čím by sa vyriešil desaťročia trvajúci problém financovania celého vodného hospodárstva. Podľa ministerstva životného prostredia mal tieto otázky riešiť iný zákon. Zákon o vodách je jedným z najdôležitejších eurozákonov a jeho neúmerne dlhú prípravu pravidelne kritizovali aj hodnotiace správy Európskej komisie. Aj preto bol nakoniec návrh zákona na rokovanie vlády predložený s rozporom. Poslanci ho svojimi návrhmi doplnili a rozšírili tak, že jeho schválená podoba rieši prakticky všetky otázky, na ktorých sa oba rezorty nevedeli dlho dohodnúť. Zákon vstúpil do platnosti 1. júna tohto roku a nahradil dovtedy platný zákon č. 138/1973 Zb. o vodách. Čo všetko upravuje Nový zákon o vodách upravuje rozdelenie vôd, vymedzuje základné pojmy v oblasti vodného hospodárstva, práva k vodám a právnu povahu vôd. Zároveň upravuje stav povrchových a podzemných vôd, vodné plánovanie, nakladanie s povrchovými a podzemnými vodami a vodnými tokmi, správu povrchových a podzemných vôd, vodné stavby, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy a sankcie za porušenie povinností. Týka sa všetkých foriem vodných útvarov, ochrany vôd, práv k vodám a ich evidencie, vodných stavieb a práv a povinností týkajúcich sa pozemkov bezprostredne súvisiacich s vodami. Zákon sprísni limity pre vypúšťanie dusíka a fosforu, po roku 2004 úplne zakáže vypúšťanie obzvlášť nebezpečných látok a po roku 2009 aj ostatných škodlivín. Zákonom sa tiež niektoré kompetencie pri nakladaní s vodami prenesú na samosprávy. Zároveň zavádza platby a poplatky za užívanie povrchových alebo podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd. Okrem odberu povrchovej vody, ktorý je aj teraz spoplatňovaný, bude potrebné platiť aj za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách s inštalovaným výkonom väčším ako 100 kW, za odber energetickej vody z vodných tokov na vodných dielach s inštalovaným výkonom väčším ako 100 kW, za udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy, za využívanie plôch vodných nádrží na hospodársky chov rýb, vodnej hydiny alebo iných živočíchov, za používanie vodných plôch na komerčnú plavbu a za ostatné vodohospodárske služby. Do našej legislatívy tak zákon implementuje aj najnovšiu smernicu Európskej únie o vodách, podľa ktorej musia byť spoplatnené všetky úžitky z vody. Podrobnosti mechanizmu spoplatnenia stanoví nariadenie vlády, ktorého prípravou je poverený Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica. Následne by malo ministerstvo financií v zmysle zákona o cenách na základe kalkulácií predložených Slovenským vodohospodárskym podnikom určiť ceny jednotlivých vodohospodárskych produktov. Vodné elektrárne Hydroenergetický potenciál je mechanická energia, ktorú poskytuje vodné dielo (výška vodného stĺpca a prietok dostatočný na rozkrútenie turbíny). Bude sa spoplatňovať na vodných dielach (priehrada a nádrž) v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, na ktorých Slovenské elektrárne alebo iný energetický podnik) vyrábajú elektrickú energiu. Podľa technicko-prevádzkového riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Ladislava Podkonického by sa tým mali napraviť pokrivené vzťahy medzi vodohospodárstvom a energetikou, ktoré trvajú od roku 1963 a neriešil ich ani zákon o vodách z roku 1973. Ten síce stanovil výrobcom elektrickej energie na vodných dielach povinnosť platiť za využívanie hydroenergetického potenciálu, v praxi to však nikdy nefungovalo. L. Podkonický v tejto súvislosti poznamenal, že elektrická energia z hydroelektrární môže byť v porovnaní s inými spôsobmi taká lacná aj preto, že veľkú časť nákladov spojenú s výstavbou, prevádzkou, údržbou a odpisovaním vodohospodárskeho majetku vo vodných dielach znáša vodné hospodárstvo. Slovenským elektrárňam sa tieto výdavky do nákladov premietajú len minimálne, pretože pri ročnej výrobe 5 mld. kWh elektrickej energie na vodných elektrárňach (vrátane vodného diela Gabčíkovo) platia Slovenskému vodohospodárskemu podniku len 560 mil. Sk. Podnik potom nemá z čoho generovať prostriedky na ostatné verejnoprospešné aktivity, ako je protipovodňová ochrana (výstavba a údržba hrádzí) či budovanie, vytyčovanie a udržiavanie plavebnej dráhy. Inštitút spoplatňovania energetickej vody sa bude týkať vodných diel, ktorých priehradu vybudoval a vlastní iný vlastník ako Slovenský vodohospodársky podnik (Vodné dielo Žilina, hydroelektráreň na Čiernom Váhu - dolná nádrž, a niektoré malé vodné elektrárne). Poplatok bude minimálny, podľa L. Podkonického ho však nemožno odpustiť, pretože voda je prírodné bohatstvo vo vlastníctve štátu, ktoré nemožno užívať bezodplatne. Výroba elektrickej energie vo vodnej elektrárni je komerčná činnosť. Voda tu poskytuje úžitok, v zmysle spomínanej smernice EÚ by preto mala byť spoplatnená. Plavba a vodné cesty Osobitným problémom je udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy. Podľa L. Podkonického by táto činnosť mala byť spoplatnená ako výkony vo verejnom záujme obdobne ako v prípade železníc, pravdepodobne na základe zmluvy medzi štátom a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Ide predovšetkým o udržiavanie plavebnej dráhy na slovenskom úseku Dunaja. Slovenská republika je totiž viazaná Belehradskou konvenciou, podľa ktorej je plavba na Dunaji pre všetky lodiarske spoločnosti bezplatná, štát však musí udržiavať vodnú cestu a vytyčovať plavebnú dráhu. Problematické je aj financovanie dobudovania vodnej cesty na Váhu, od ktorej si veľa sľubuje predovšetkým stredné Považie. Okrem toho vláda 9. mája tohto roku vzala na vedomie návrh zámeru uskutočnenia Vážskej vodnej cesty a jej následného prieplavného prepojenia s Oderskou vodnou cestou. Momentálne je za určitých obmedzujúcich podmienok splavný iba dolný úsek Váhu od Serede po Komárno. Aj na tomto úseku je však podľa odborníkov potrebné vybudovať ešte aspoň jedno vodné dielo a úpravám sa nevyhnú ani už existujúce vodné diela na Váhu. Inou kategóriou je spoplatňovanie používania vodných plôch na komerčnú plavbu. Ide, napríklad, o rekreačné plavby na plochách vodných nádrží, kde je v tejto súvislosti potrebné robiť úpravy brehov, kotvísk a pod. Tento poplatok by mal platiť prevádzkovateľ plavidla, ale nemal by byť príliš vysoký. Protesty chovateľov rýb Od spoplatnenia ostatných aktivít Slovenský vodohospodársky podnik neočakáva významný ekonomický prínos. Spoplatnenie využívania vodných nádrží na hospodársky chov rýb však vyvolalo ostrú reakciu Združenia chovateľov rýb na Slovensku, podľa ktorého to bude mať na tuzemských chovateľov rýb likvidačný účinok. Prezident tohto združenia #188#udovít Janošov uviedol, že konkurenčných českých producentov sladkovodných rýb, ktorí svojou exportnou silou vyvíjajú na domácich chovateľov stály tlak, štát takýmto spoplatňovaním nezaťažuje. ČR podľa neho svojím chovateľom, naopak, prispieva zo štátnych zdrojov na úhradu nákladov spojených s údržbou rybníkov. Českí producenti rýb pritom v súčasnosti obhospodarujú asi 55 000 ha rybníkov, zatiaľ čo v SR je na hospodársky chov rýb vhodných asi len 2 000 ha vodných plôch. So spoplatnením využívania vodných nádrží na hospodársky chov rýb nesúhlasí ani špecialista ministerstva pôdohospodárstva na chov sladkovodných rýb Tibor Dobiaš. Upozornil však na to, že podľa článku č. 4 Ústavy SR je voda majetkom štátu, pričom v ČR takáto úprava neexistuje, preto česká legislatíva nemusí vyrubovať podobné platby. Vodné plochy využívané na chov rýb boli v SR spoplatnené aj dosiaľ, ale len v tom prípade, ak išlo o vodné nádrže, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe jednotlivých odštepných závodov povodí, pričom výška doterajších platieb sa pohybuje okolo 2 000 - 2 200 Sk/ha vodnej plochy, čo vzhľadom na výnosnosť chovu rýb považuje za pomerne vysokú sumu. V tejto súvislosti poznamenal, že nepozná metodiku výpočtu tejto platby, pričom sa jej zverejnenia viackrát dožadoval. T. Dobiaš nesúhlasí predovšetkým s tým, aby chovatelia rýb mali okrem prenájmu povinnosť uhrádzať aj všetky náklady, ktoré správca vodných tokov (príslušný odštepný závod povodia) vynaložil na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok súvisiacich s týmto využívaním vodných plôch. Uviedol, že stanovenie reálnej výšky nákladov spojených s týmto využívaním vodných plôch považuje za značne problematické. V zmysle pripravovaného nariadenia vlády SR o platbách za užívanie vôd by sa povinnosť platiť za dodanú alebo odobratú povrchovú vodu nemala vzťahovať na tie prípady, keď táto voda slúži na napúšťanie rybníkov. Z toho podľa T. Dobiaša vyplýva, že uvedené platby sa nebudú vzťahovať na všetkých chovateľov rýb, ale len na tých, ktorí majú na chov rýb od jednotlivých odštepných závodov povodí prenajaté malé vodné nádrže. Minister životného prostredia László Miklós v tejto súvislosti uviedol, že obavy Združenia chovateľov rýb na Slovensku sú predčasné, pretože na príslušnom nariadení vlády sa ešte len pracuje. S pripravovaným nariadením vlády bude totiž musieť súhlasiť aj ministerstvo pôdohospodárstva, do ktorého kompetencie patrí aj komerčný chov rýb. Preto minister nepredpokladá, že konečná právna úprava by mohla ohroziť existenciu tohto odvetvia na Slovensku. Okrem toho celá dvanásta časť zákona, ktorá je venovaná spoplatňovaniu užívania vôd, bola do zákona vložená ako poslanecký návrh. L. Podkonický považuje tvrdenia o likvidácii komerčného chovu rýb na Slovensku kvôli spomínaným poplatkom za fámu. Inštitút spoplatnenia týchto aktivít formou nájomného existuje už aj na základe doteraz platnej legislatívy. Nájomné zmluvy sú uzatvorené na základe Občianskeho a Hospodárskeho zákonníka. Vstupom nového zákona o vodách do platnosti sa tieto zmluvy nanovo uzatvoria. Preto nepredpokladá, že by toto ustanovenie nového zákona o vodách malo mať na komerčný chov rýb likvidačné účinky. Štát prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku vynakladá na umožnenie tejto činnosti určité náklady. Podľa L. Podkonického je teda logické, že chce komerčné aktivity spoplatňovať. Navyše, spoplatnenie sa netýka aktivít Slovenského rybárskeho zväzu, ale len komerčného chovu rýb, vodnej hydiny a iných živočíchov vo vodných nádržiach, zdôraznil. |
StoryEditor
Nový zákon o vodách platí od začiatku júna
Takmer po desiatich rokoch príprav schválili poslanci parlamentu vo februári tohto roku nový zákon o vodách. Prípravu zákona č. 184/2002 Z. z. od začiatku sprevádzali kompetenčné spory medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva. Zákon pripravovalo ministerstvo životného prostredia predovšetkým ako normu upravujúcu ochranu vôd.