Zákon nezamýšľaného následku patrí do rovnakej kategórie ako zákony prof. Parkinsona alebo Murphyho zákony. Neboli zakotvené v žiadnom oficiálnom zákonníku, ale vcelku spoľahlivo, aj keď nie vždy celkom vážne, vysvetľujú príčiny a dôsledky nášho konania.
Zákon nezamýšľaného následku hovorí, že svojím konaním dosiahneme iba niekedy cieľ, ktorý sledujeme, ale vždy spôsobíme následok, s ktorým sme pôvodne nerátali a dosahy tohto nezamýšľaného následku sú obvykle väčšie ako výsledky nášho cieleného úsilia.
Priam klasickým, často uvádzaným príkladom pôsobenia tohto zákona v praxi je americká prohibícia. Plánovaný zámer -- minimalizovať škody na morálnom i fyzickom zdraví populácie, ktoré spôsobilo pitie, sa úplne vytratil popri inom, nezamýšľanom dôsledku, ktorým bolo vybudovanie pevných štruktúr organizovaného zločinu. Preň boli roky prohibície zlatou baňou. O 60 rokov neskôr sa situácia zopakovala s iným ideovým pozadím, ale rovnakým priebehom i dôsledkami v perestrojkovom Sovietskom zväze.
Od vína k tvrdému alkoholu
Obeťami zákona nezamýšľaného dôsledku sa s obľubou stávajú reformátori, najmä tí, ktorí vytvárajú svoje vízie, plány a grafy bez znalostí praktík fungovania sveta, ktorý chcú svojimi reformami zmeniť.
Snaha o znovuzavedenie spotrebnej dane z vína -- a jej zvýšenie rovno o 500 %, má veľkú šancu potvrdiť platnosť spomínaného zákona aj na Slovensku. Je prakticky isté, že plánovaný zámer -- zvýšiť príjem štátneho rozpočtu približne o 1,5 mld. korún, sa nenaplní. Nezamýšľané dôsledky v podobe niekoľkonásobne vyšších škôd sa dostavia určite a neodvratne. Argumentácia navrhovateľov reformy svedčí o tom, že si jej autori celkom zjavne nedali námahu oboznámiť sa s analýzami a výpočtami, ktoré predchádzali zrušeniu spotrebnej dane z vína. Argumenty proti tejto dani boli také silné, že presvedčili prakticky všetky štáty EÚ produkujúce víno a susedná Česká republika ide ešte ďalej -- poskytuje príspevok na každú korunu, ktorú vinári zaplatia do Vinárskeho fondu a tieto prostriedky slúžia bez zvyšku potrebám odvetvia.
Zdravotno-sociálne dosahy zdaňovania spotreby vína asi nebudú pre tvorcov daňovej reformy také zaujímavé ako ekonomické, preto sa o nich zmienime len stručne. Pokles spotreby vína neznamená vôbec pokles spotreby alkoholu, ale -- a v podmienkach SR to platí spoľahlivo, presun tejto spotreby smerom k tvrdému alkoholu. Zdravotné následky pitia destilátov sú v porovnaní s pitím vína oveľa ťažšie a ich odstraňovanie nákladnejšie.
Zjavná nesystémovosť
Nesystémovosť nového daňového opatrenia je zjavná už z jednoduchého pohľadu na čísla. Kým zmeny v ostatných položkách sa pohybujú v percentách alebo maximálne desiatkach percent, pri víne predstavuje zvýšenie, a to oproti už raz zrušenej sadzbe, 500 %! Aj laikovi je jasné, že ide o šokový zásah, ktorý naše podkapitalizované vinárstvo nemôže prežiť. Už aj priebeh a výsledok doterajšej transformácie slovenského vinohradníctva a vinárstva je žalostný. Ku dňu vstupu do EÚ evidujeme 60 % zaniknutých a zdevastovaných vinohradov.
Vráťme sa však priamo k dôsledkom zavedenia spotrebnej dane z vína. Plánovaný príjem štátneho rozpočtu 1,5 mld. korún vznikol jednoduchým násobkom sadzby dane a priemernej ročnej spotreby. Avšak zavedením dane automaticky dôjde k tomu, že:
-- sa zníži spotreba vína v prospech destilátov,
-- obchod s vínom sa presunie do sivej ekonomiky a bude sa vyhýbať nielen zdaneniu, ale aj zatrieďovaniu a kontrole kvality.
Presun konzumentov
Zo skupiny konzumentov vína v prvom rade vypadnú tí, ktorých vo víne zaujíma výlučne obsah alkoholu. Ich nebudú zaujímať naivné úvahy "o systémovom a spravodlivom zdanení každého percenta alkoholu". Ich motiváciou je to, že stokoruna investovaná do 0,7-litrovej fľaše borovičky alebo rumu im prinesie rovnaké alebo väčšie množstvo alkoholu ako rovnaká suma zaplatená za 2 litre vína. Autorom reformy ako keby ušlo, že náklady na výrobu 1 litra čistého liehu, z ktorého sa dá vyrobiť 2,5 litra destilátu, sú dnes nižšie ako priemerné náklady na výrobu litra vína.
Spotrebná daň mala vždy za úlohu tento rozdiel korigovať a brzdiť spotrebu destilátov, a nie "spravodlivo a systémovo" zdaniť obsah alkoholu v nápojoch. Ak by sme z uvedenej skupiny vyradili všetkých konzumentov akostného vína, aj tak je pravdepodobné, že spotreba vína klesne približne o 40 %. Plánovanej poldruha miliardy sa začína stenčovať. Aký podiel na trhu však získa domáci a čierny predaj vína?
Cesta k čiernemu trhu
Je zarážajúce, že autori reformy vedia, že pri dani z liehu "...po zvýšení sadzby z 240 Sk/l na 250 Sk/l (čo je nárast o 4 %, pozn. I. M.) došlo k poklesu výberu dane pre vyšší počet daňových únikov", ale z nejakého neznámeho dôvodu sa spoliehajú, že nárast sadzby 0 nie o 4, ale o 500 % -- u vinárov podobný efekt nevyvolá. Napriek tomu, že malých výrobcov vína je niekoľkonásobne viac ako "čiernych páleníkov", napriek tomu, že domáca výroba vína nie je na rozdiel od výroby liehu trestným činom atď., atď. Toto opatrenie otvorí cestu k likvidácii existujúcich výrobných štruktúr a čiernemu trhu, výrobcom "patokov", "druhákov", v lepšom prípade domácim vinárom, ktorí vo svojich skromných podmienkach môžu uplatniť len minimum nových technológií nevyhnutných na výrobu moderného kvalitného vína.
Ak je dnes priemerná výrobná cena l litra vína 19,90 Sk a navrhovaná výška spotrebnej dane 25 Sk, ako dlho dokáže konkurenčnému zápasu odolávať výrobca, ktorý ak chce dodržiavať pravidlá, musí predávať o 150 % drahšie ako jeho menej poctivý konkurent? Na čo sa spoliehame? Na vrodenú túžbu Slováka platiť dane alebo na armádu daňových úradníkov preliezajúcich pivnice od Rače po Tibavu?
Korupčný priestor
Víno je živý materiál. Aj pri starostlivej opatere občas ochorie, pokazí sa. Vinár takto postihnutý stráca nielen náklady, ktoré do vína vložil, ale ešte ho bude štát za jeho škodu zdaňovať. Alebo necháme posudzovanie odpisu zásob na úradníkoch a vytvoríme unikátne korupčné prostredie?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zavedenie spotrebnej dane z vína by malo len v malej miere ovplyvniť výrobu a predaj vysokoakostných vín, ktorých cena sa začína niekde pri 150 Sk za fľašu. Aj to je len ilúzia. Udržať krok so svetovými trendmi dnes znamená investovať do nákladných technológií -- do riadenej fermentácie, šetrných pneumatických lisov a mnohého iného. V podmienkach domácich výrobcov, ktorí jediní majú šancu v navrhovaných podmienkach prežiť, sa špičková kvalita nedá dosahovať.
"Zisk" z dane
Ak si zhrnieme nezamýšľané "kolaterálne" dôsledky zavedenia bezprecedentnej 25-korunovej spotrebnej dane z vína, získame nasledujúce:
1. Pokles predaja vína a nárast spotreby destilátov
2. Nárast domácej výroby a predaja vína necertifikovaného, nepodliehajúceho kontrole a, pochopiteľne, nezdaneného
3. Nárast turistických nákupov vína v ČR a v Maďarsku
4. Úpadok špecializovaných vinárskych a vinohradníckych firiem
Určite sa dá vyčísliť prínos, ktorý štátnemu rozpočtu prináša vinársky priemysel dnes, aj keď je minimálne ziskový cez DPH, dane z miezd a vytváraním ďalších pracovných príležitostí. Pokles týchto platieb spoľahlivo zlikviduje aj posledné zvyšky príjmu, ktorý štátny rozpočet na spotrebnej dani z vína vyberie. Škody v podobe umŕtvených výrobných kapacít a spustnutých vinohradov budú niekoľkonásobne vyššie.
Podobné experimenty by sa asi nemali zverovať ľuďom, ktorí za ich neúspech nenesú žiadnu ekonomickú zodpovednosť.