Narodili ste sa v Iráne, ale po nástupe islamského režimu ste odišli z vlasti. Prečo iránske úrady zakázali fajčenie vodných fajok na verejnosti?
Je možné, že to čiastočne súvisí s bojom proti šíreniu drog. Mnohí mladí Iránci si totiž namiesto tabaku dávajú do fajok omamné látky. Ale môže to byť aj snaha o obmedzovanie slobody mladých ľudí. Tí dnes v Iráne predstavujú polovicu obyvateľstva. Nie je vylúčené, že ide o súčasť ťaženia za prísnejšie dodržiavanie islamského spôsobu života po tom, čo v parlamentných voľbách vyhrala konzervatívna opozícia. I keď jej predstavitelia vyhlasovali, že nebudú obmedzovať občianske slobody, je ťažké to vylúčiť. V uliciach Teheránu sa napríklad v poslednom čase výrazne zvýšila prítomnosť islamských policajtov (milície Basidž).
Ako dnes vyzerá život mladých ľudí v Iráne?
Mladí ľudia čelia viacerým problémom - na prvom mieste nezamestnanosti. Oficiálne čísla hovoria o 15 percentách, ale reálne je v krajine asi 22 percent ľudí bez práce. Mnohí sa po absolvovaní školy nemôžu nikde zamestnať alebo iba za veľmi zlý plat. Najväčším snom väčšiny mladých ľudí je preto odchod z Iránu. Chcú ísť niekam, kde by mohli normálne žiť a pracovať. Nemajú totiž ani dostatok slobody. Nehovorím iba o politickej slobode, ale aj o občianskej. Väčšinu z nich ani politika nezaujíma, chcú iba počúvať hudbu, obliekať sa tak ako inde na svete, dievčatá odmietajú nosiť šatky, chcú mať mejkap, chlapci zase džínsy a dobré tričko. Ale nosiť napríklad tričká s obrázkom známeho speváka je takmer nemožné.
Prejavil sa už výraznejšie nástup konzervatívcov k moci?
Nie. Nová vláda chce predovšetkým riešiť zlú ekonomickú situáciu. Ale bez prílevu zahraničných investorov to tak ľahko nepôjde. Proreformne orientovaný prezident Mohamed Chatámí, ktorý pred rokmi oživil nádeje na uvoľnenie, sa zatiaľ nedokázal výraznejšie presadiť proti klerikálnej Rade strážcov. Tá má voči vláde a parlamentu právo veta. Avšak dozvuky krvavej študentskej revolty z roku 1999 cítiť doteraz.
K menším študentským protestom došlo aj minulý rok.
Áno, ale zdá sa, že študentské hnutie sa režimu načas podarilo umlčať. Minulý rok odsúdili na trest smrti jedného univerzitného profesora, čo vyvolalo v krajine rozsiahle protesty, ale orgány proti kritikom režimu tvrdo zakročili. Mnohých študentov pozatýkali. Pre veľkú časť mladých Iráncov je preto jediným riešením emigrácia, pretože doma nevidia perspektívu.