O príspevku Slovenska sa dlho diskutovalo. Bratislava si uvedomovala, že vzhľadom na svoje finančné možnosti a prebiehajúcu transformáciu armády nebude môcť aliancii ponúknuť pomoc v takom rozsahu ako ostatné členské štáty. Všetko sa vyjasnilo v polovici júla, ani nie tri mesiace od vstupu SR do NATO, keď nás Brusel požiadal, aby sme v budúcnosti v rámci aliancie koordinovali likvidáciu nevybuchnutej munície a trhavín. O tom, že nejde o náhodu, svedčí aj doterajšia reputácia slovenských ženistov.
Mínové pole pôsobnosti. Ženijné práce spojené s odmínovávaním sú tradične silnou stránkou Slovákov, ktorí svojich špecialistov vyslali už na niekoľko zahraničných misií, naposledy do Afganistanu a Iraku. Ako v tejto súvislosti povedal pre FORMÁT hovorca slovenského kontingentu v Iraku Anton Filo, o vysokej profesionalite slovenských ženistov svedčí aj fakt, že "od začiatku pôsobenia v Iraku zlikvidovali takmer 10-tisíc kusov rôznych typov nevybuchnutej munície". S meniacimi sa úlohami a ambíciami NATO podieľať sa na mierotvorných misiách aj mimo územia jej členských štátov sa teraz pred Slovákmi otvára široké pole pôsobnosti.
Napriek podpisu Dohody o zákaze používania, skladovania, výroby a vývozu protipechotných mín z roku 1997, známej tiež ako Ottawská dohoda, je dopyt po tomto druhu zbraní stále taký veľký, že prinajmenšom 40 krajín v súčasnosti vyrába viac než 340 rôznych typov mín. Najlacnejšie z nich stoja len tri doláre. Dokážu však zničiť tank, ktorý je miliónkrát drahší.
O ľudskom nešťastí ani nehovoriac. Mnohé z mín majú totiž takú konštrukciu, aby ľudí zranili, ale nezabili. Dôvod je jednoduchý. Ranení vojaci potrebujú pomoc a spomaľujú vojenské operácie. Okrem toho zúfalý krik zraneného vojaka môže jeho spolubojovníkom naháňať hrôzu.
Nevinné obete. Aj keď väčšina mín, ktoré slovenskí ženisti v Iraku likvidujú, patrí k protitankovým mínam, typickými obeťami týchto zbraní vo svete nie sú vojaci, ale civilisti. Cieľom nepriateľa je takto vyľudniť územie, zničiť zdroje potravín, vytvoriť vlnu utečencov alebo "iba" šíriť hrôzu.
Počas konfliktu v Kambodži kládli povstalci míny v blízkosti nepriateľských dedín, a potom na tieto obydlia zaútočilo delostrelectvo. Civilisti, ktorí sa pokúšali utiecť, vbehli priamo do mínového poľa. Príslušníci Červených Khmérov v snahe prinútiť vládu, aby s nimi zasadla k rokovaciemu stolu, kládli míny do ryžových polí, čím roľníkom nahnali strach a doslova ochromili celé poľnohospodárstvo.
Udalosti zo Somálska z konca 80. rokov boli ešte ohavnejšie. Pri bombardovaní mesta Hargeisa museli jeho obyvatelia utiecť. Do opustených domov potom vojaci uložili míny. Keď sa po skončení bojov utečenci vrátili, skryté výbušniny zmrzačili alebo zabili stovky z nich.
Krutá daň. Podľa generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana "výskyt alebo čo i len strach z výskytu jedinej pozemnej míny môže brániť obrábaniu celého poľa, pripraviť dedinu o jej obživu a vytvoriť ďalšiu prekážku na ceste k obnove a rozvoju určitej krajiny". Keby sa roľníci v Afganistane a Kambodži nebáli vstúpiť na pôdu, mohli by obrábať ďalších 35 percent z rozlohy krajiny.
Ľudia, ktorí aj výbuch pozemnej míny prežijú, po celý zvyšok života zápasia s finančnými ťažkosťami. Ak pri výbuchu míny príde o nohu 10-ročné dieťa, bude v živote potrebovať možno až 15 protéz, pričom jedna stojí priemerne 125 dolárov. V rozvojovej krajine ide o veľa peňazí.
Nezanedbateľný je aj spoločenský dosah. Napríklad manželstvo môže byť pre ľudí s amputovanou končatinou iba nedosiahnuteľným snom. Väčšina žien chce prirodzene manželov, ktorí sú schopní pracovať. A tak negatívne pocity môžu mať na život obetí omnoho ničivejší vplyv než samotná strata končatiny.
Nástrahy odmínovania. Odstraňovanie mín je náročné a nákladné. Mnohé armády nemajú svoje mínové polia ani zmapované. Míny sa v čoraz väčšej miere vyrábajú z dreva, plastov a iných materiálov, ktoré nemusí odhaliť ani detektor kovov.
Okrem toho je odmínovanie nesmierne pomalé. Odstránenie jednej míny trvá priemerne stokrát dlhší čas než jej uloženie. Podľa správy OSN na každú zneškodnenú mínu pripadá 20 nanovo položených. Predpokladá sa, že s použitím súčasnej techniky by odmínovanie planéty stálo 33 miliárd dolárov a trvalo by viac než tisíc rokov. Je pravda, že sú k dispozícii nové technické postupy - od ovocných mušiek, geneticky upravených na detekciu výbušnín, až po špeciálne diaľkovo riadené vozidlá, ktoré dokážu odmínovať až dva hektáre zeme za hodinu.
Odmínovávanie sa vo väčšine prípadov robí tradičným spôsobom. Pyrotechnik, ktorý centimeter za centimetrom skúma pomocou detektora pôdu pred sebou, denne odmínuje 20 až 50 štvorcových metrov zeme.
Celosvetový zákaz bez USA. Aj keď Ottawská dohoda, ktorú doteraz podporilo 152 štátov, znamená nepochybný úspech v úsilí o zákaz výroby a používania protipechotných mín, túto zmluvu do dnešného dňa nepodpísalo 42 krajín. Z nich niektoré patria k najväčším výrobcom pozemných mín na svete.
"Je čiara, ktorú jednoducho nemôžem prekročiť," povedal svojho času bývalý americký prezident Bill Clinton. Spojené štáty požiadali o niektoré výnimky v snahe predĺžiť používanie mín na Kórejskom polostrove, na ktorom majú rozmiestnené desaťtisíce vojakov. Podľa Clintona sú pozemné míny "neoddeliteľnou súčasťou americkej obrannej stratégie v tejto časti sveta" a pre civilné obyvateľstvo nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo, keďže sa nachádzajú v jasne vyznačenej zóne.
Spojené štáty tiež žiadali o výnimku pre svoje "inteligentné" protipechotné míny, ktoré sa po čase deaktivujú samy, ako aj o možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade, že sa stanú terčom útoku. Okrem nich dohodu nepodpísalo ani Rusko, Čína, Irán, Izrael, Pakistan, India či Saudská Arábia.
Zarábajú dvakrát. Iróniou je, že mnohé zbrojárske firmy neprofitujú len z výroby mín, ale aj z ich likvidácie. Napríklad bývalý výrobca mín z Nemecka uzavrel po vojne v Perzskom zálive kontrakt na odmínovanie niektorých oblastí Kuvajtu za 100 miliónov dolárov. V Mozambiku zasa podpísali zmluvu na odmínovanie dôležitých ciest v hodnote 7,5 milióna dolárov, a to s konzorciom troch firiem, z ktorých dve vyrábali míny. Napokon, čomu inému pripísať záujem mnohých spoločností, ktoré na konferenciu do Ottawy v decembri 1997 pricestovali s cieľom ponúknuť delegátom svoje výrobky? Ich arzenál bol naozaj pestrý. Nechýbal diaľkovo ovládaný detektor mín za "akciovú" cenu 500-tisíc dolárov, ultrazvukový rýľ či kreslený komiks určený na vzdelávanie o nebezpečenstve mín...
________
Pozemné míny vo svete
Infografika AFP
Milióny kusov vo výzbroji
Čína 110 miliónov
Rusko 50
USA 10,4 (odhad)
Ukrajina 6,35
Pakistan 6
India 4 - 5
Bielorusko 4,5
Južná Kórea 2
Srbsko a Čierna Hora 1,3
Zdroj: ICBL