Do Európy vedie úzka cesta, kde sa asfalt strieda s udupaným štrkom. Zapadnutá dedinka necelých päťdesiat kilometrov severovýchodne od Vilniusu nie je ani na mape, svoj názov nesie už tristo rokov. Niekoľko domov, tridsať ľudí, žiadna pošta, obchod, úrad, iba jedna autobusová zastávka. Niekoľkokrát za deň tadiaľto prejde auto, častejšie traktor alebo povoz s koňmi. Nie je to bohatá dedina, skôr bieda a nedostatok.
Henryk Adamovič býva v úplnom centre Európy. Je bez práce ako všetci v Európe, po tom, čo sa rozpadol kolchoz s tisíckou prasiat život v dedine upadá. On sám má kravy, prasatá, niekoľko hektárov poľa. Vôbec nič však nevie o nejakých dotáciách z Bruselu, o Európskej únii počul v televízii, čítal v novinách. "Sme z Európy, pre Európu sme hlasovali, iná alternatíva nie je, ale ktohovie, či nám bude lepšie, nie som o tom presvedčený. Horšie nám už byť nemôže, azda nám Západ pomôže. Povedzte u vás doma, že si tu môžu kúpiť trebárs dom, pole, ale i kolchozné kombajny a stroje, je tu jazero, bude sa im páčiť," ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.