Na prelome 50. a 60. rokov udelili Francúzsko a Veľká Británia nezávislosť väčšine svojich afrických kolónií. Kontinentom sa prehnal -- povedané slovami vtedajšieho britského premiéra Harolda Macmillana -- "vietor zmien" a len v "roku Afriky" 1960 tu vzniklo sedemnásť nových štátov. V mnohých z nich umiernené elity porazili černošskí radikáli, ktorí sovietsky, resp. čínsky komunizmus považovali za vzor.
Moskva, na rozdiel od Pekingu, rýchlo pochopila, že v Afrike vznikajú potenciálni spojenci. Na prenikanie do vzdialených teritórií, ktoré dovtedy patrili výlučne do sféry západného vplyvu, ale tradične izolacionistickému Sovietskemu zväzu chýbala odvaha a predovšetkým skúsenosti. Ideálnym sprostredkovateľom sovietskeho vplyvu v Afrike sa ukázalo byť Československo, ktoré pod vedením servilného Antonína Novotného čakalo práve na takúto príležitosť.
Československo v Afrike. Je pravda, že Československo malo koncom 50. rokov pre africké dobrodružstvo želané predpoklady. Mnohé dohady potvrdzujú informácie od vtedajšieho úhlavného nepriateľa, a teda najnepravdepodobnejšieho zdroja: juhoafrickej tajnej služby Národnej spravodajskej agentúry (National Intelligence Agency, NIA). Tá ich pôvodne zhromažďovala pre potreby americkej CIA a neskôr pre svoje vlastné. Československo z prvých dokumentov pretórijskej centrály z roku 1961 vychádza ešte ako "diplomaticky etablovaná", "vojensky nezanedbateľná" a "exportne orientovaná krajina", ale už aj ako stabilizovaný satelit s vedením, ktoré kopírovalo priority sovietskej zahraničnej ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.