Niektoré miesta Európy sa stávajú ľudoprázdnymi. Neostávajú však neobývané, miznutie človeka využívajú mnohé zvieratá. Ľudia z vidieckych usadlostí stále prúdia do miest, takže niektoré úplne zanikajú. Vďaka uvoľneným regiónom zvieratá putujú čoraz ďalej na západ, z Bieloruska prichádzajú do Poľska vlky, tieto zvieratá sa vracajú aj do francúzskych Álp, kam prichádzajú z Talianska. Zo Slovinska do Rakúska prenikajú hnedé medvede, z Poľska do Nemecka zasa prechádzajú divé mačky, diviaky či vlky, ktoré tam naposledy videli v roku 1850. Vo východnom Nemecku sa napríklad zvieratá usadili na miestach opustených sovietskou armádou, kde ich nič neruší, azda okrem početných jám, ktoré tam zostali po cvičeniach sovietskeho delostrelectva.
Ako uvádza Berlínsky inštitút pre populáciu a rozvoj, vo východnej časti počet obyvateľov klesá ešte rýchlejšie ako v iných častiach Európy. Od zjednotenia krajiny sa do západných spolkových krajín z východu presťahoval takmer milión ľudí, v dôsledku čoho mnohé z tamojších dedín vymierajú. Pôvodne domáce mačky, ktoré tu zanechali mnohé rodiny, sa voľne krížia s divými mačkami a ich počet narastá.
Migrácia zvierat kopíruje migráciu ľudí. Vznikajú mnohé kuriózne situácie, keď diviaky vyjedajú odpadkové koše na predmestí Berlína a medvede strašia rakúske školáčky na miestach, kde ich ešte pred pár rokmi nemohli stretnúť. Ak sa úroveň pôrodnosti udrží na súčasnej úrovni, bude o dvadsaťpäť rokov v Európe žiť o vyše štyridsať miliónov menej ľudí. Z dvadsiatich piatich krajín s najnižšou pôrodnosťou na svete len tri nie sú európske. Aj v chudobných krajinách východnej Európy dochádza k sociálnym revolúciám a ich vedľajším produktom je uvoľňovanie miesta pre divú prírodu.
Vlky migrujú starým kontinentom hneď na viacerých miestach, dôvod je však všade rovnaký -- cítia zmenu v ľudskom správaní. Napríklad francúzski chovatelia oviec nechávali svoje stáda bez dozoru, pretože nemali na výber, ich deti odišli do miest a farmárske rody zanikajú. Túto šancu vlky vycítili a prešli hranice. Na západ z Poľska odchádzajú masovo za prácou najmä obyvatelia najchudobnejších východných častí. Hoci domov posielajú svojim starnúcim príbuzným peniaze, ich usadlosti upadajú a zmenšujú sa. Voľný priestor zapĺňajú zvieratá hľadajúce si potravu a miesta, kde sa môžu vyhnúť kontaktu s človekom. Najväčšiu populáciu medveďov v Európe má Rumunsko, hneď na druhom mieste je s vyše sedemsto medveďmi Slovinsko. Zvieratá cez husté lesy odtiaľ prenikajú do menej rozvinutých oblastí Rakúska, kde situácia začína byť kritická. V niektorých dedinách deti musia chodiť do školy aj na krátke vzdialenosti autobusom, pretože na medvede narážali doslova každodenne. Nič na tom nemení fakt, že medvede boli zrejme ešte vystrašenejšie než deti.
Za jednu z najneobyčajnejších častí východnej Európy vedci považujú deltu Dunaja, ktorá bola po celé storočia obývaná iba náboženskými utečencami, rybármi a ľuďmi postihnutými leprou. V rumunskej delte neďaleko Čierneho mora žije takmer tristo druhov vtákov a desiatky iných vzácnych živočíchov. Takto dobre by sa podľa vedcov z berlínskeho inštitútu mohlo zvieratám začať dariť aj na mnohých iných miestach starého kontinentu.