Zväz chemického a farmaceutického priemyslu protestuje proti pokračujúcemu dovozu dusičnanu amónneho (DA) na Slovensko. Túto látku s dvojakým použitím (je výbušnina) používajú roľníci na hnojenie, dodáva pôde dusík. Na Slovensku sa nevyrába, lebo v minulosti postavené výrobne produkujú iné, kvalitnejšie dusíkaté hnojivá. Negatívom dusičnanu amónneho je jeho výbušnosť, ale aj skutočnosť, že spôsobuje kyslú reakciu pôdy. Pôda hnojená opakovane DA zhoršuje využitie ostatných živín a pre niektoré plodiny je vyslovene nevhodná.
Pokračovanie dovozu dusičnanu amónneho si presadila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora preto, že jednotka množstva dusíka -- živiny chemicky viazanej v dusičnane amónnom, je lacnejšia.
Vyhláška s výnimkami
Používanie minerálnych hnojív je upravené zákonom č. 136/2000 Z. z. o hnojivách. Zákon má aproximačný charakter s legislatívou EÚ, ale ako je to na Slovensku obvyklé, jeho pôsobenie možno upravovať. V tomto zákone na základe splnomocnenia v § 17. Podľa neho ministerstvo pôdohospodárstva vydáva vyhlášku, v ktorej definuje rizikové látky v hnojivách a ich limitné hodnoty. Prvú takúto vyhlášku ministerstvo vydalo pod č. 26/2001 Z. z., kde v § 13 síce zakazuje používať hnojivá s vyšším obsahom dusičnanu amónneho, avšak na roky 2001 a 2002 dalo výnimku. Bývalý minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš pred voľbami podpísal ďalšiu vyhlášku č. 595/2002 Z. z., ktorá predĺžila používanie týchto hnojív aj na rok 2003. V pôvodnej vyhláške je podmienka, podľa ktorej sa s hnojivom s obsahom koncentrovaného DA má podľa vyhlášky hnojiť šetrne, s dávkou najviac 115 kg na ha ročne. V poslednej vyhláške si zákonodarca urobil alibi pre nebezpečenstvo výbuchu dusičnanu, lebo vložil podmienku: subjekt, ktorý skladuje dusičnan amónny, musí byť zaradený do bezpečnostnej kategórie v zmysle zákona č. 261/2002 Z. z. Pre roľníkov to znamená ďalšia administrácia voči príslušnému okresnému úradu a možnosť kontrol.
Podľa informácií z a. s. Duslo, najväčšieho výrobcu hnojív, pripomienkovanie poslednej vyhlášky prebehlo skrátenou formou a výhrady AZZZ SR, Úradu pre normalizáciu, metrológie a skúšobníctva, ani ministerstva hospodárstva neboli zohľadnené.
Dusičnan okysľuje pôdy
Slovenskí výrobcovia hnojív upozorňujú, že odbyt ich výrobkov -- liadku amónneho s dolomitom a liadku amónneho s vápencom na domácom trhu sa v rokoch 2001 a 2002 citeľne znížil, lebo ho nahrádza dovezená produkcia dusičnanu amónneho najmä z Ukrajiny a Ruskej federácie. V týchto štátoch sa DA vyrába z lacnejšieho zemného plynu ako základnej suroviny a je podozrenie, že jeho výrobcovia nerešpektujú environmentálne podmienky, dodržiavané u nás a v západnej a strednej Európe. Dovoz DA od roku 2000 vzrástol 20-krát. Je tu však ešte celospoločenský aspekt. Odborníci na výživu pôdy tvrdia, že ak by si poľnohospodári zrátali všetky náklady v súvislosti s výživou pôdy v niekoľkoročnom horizonte, keď musia uvažovať o zvýšení nákladov na vápnenie, potom vychádza hnojenie dusičnanom amónnym a štandardnými dusíkatými hnojivami zhruba rovnako. Treba pripomenúť, že pri zvýšenom vápnení sa zvyšujú výdavky z verejných zdrojov. Totiž vápnenie pôd na zamedzenie ich okysľovania je dotačný titul pre agrosektor. Na tento účel sa z bývalého Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania pôdneho fondu pridelilo v roku 2001 vyše 53 mil. Sk dotácií a tento rok vyše 60 mil. Sk.
Za socializmu štát poľnohospodárom masívne pomáhal aj pri vápnení, preto podiel kyslých pôd sa udržoval pod 10 %. Neskôr sa uvoľnil dovoz DA a vápnenie sa obmedzilo, takže do roku 1994 narástol podiel kyslých pôd na 13,8 %. Potom zasa klesol, lebo od 1. 7. 1998 bol dovoz DA zastavený technickou prekážkou -- certifikáciou. Uvoľnený bol na základe zákona č. 136/2000 Z. z. od roku 2001 napriek tomu, že tento zákon by mal našu legislatívu približovať k právu EÚ. Práve spomenutá vyhláška vlastne spôsobila, že naša legislatíva je v rozpore s legislatívou EÚ. Západoeurópske štáty a väčšina okolitých štátov sa bráni dovozu koncentrovaného dusičnanu amónneho predovšetkým clom. Dusičnan amónny dovezený z Ruska je zaťažený clom 47 eur na tonu a na ukrajinský tovar je clo 33 eur na tonu. V ČR je zavedená tzv. technická prekážka, lebo platí obmedzenie jeho skladovania pre výbušnosť.
Výrobcovia žiadajú ochranu
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu žiada (podľa zákona č. 214/1997 Z. z. o ochranných opatreniach pri dovoze) zavedenie dočasného ochranného opatrenia proti dovozu dusičnanu amónneho pre použitie na hnojenie. V žiadosti ministerstvu hospodárstva dokladuje, že pokračujúcim dovozom zvýšeného množstva DA sa domácim výrobcom, predovšetkým a. s. Duslo a Hnojivá, a. s., Strážske spôsobuje vážna ujma, t. j. zhoršenie postavenia domáceho výrobného odvetvia na trhu v dôsledku dovozu. Zväz vo svojom podaní konkretizuje: kým v roku 2000 sa doviezlo 6-tisíc ton DA najviac z ČR a Poľska, v roku 2001 už 31,8-tisíca ton, z toho 90 % z Ruska a Ukrajiny za neobyčajne nízku cenu (v priemerne za tonu 3 700 Sk). Ministerstvo po začatí konania môže do 60 dní rozhodnúť o tom, či navrhne vláde prijatie dočasných ochranných opatrení vo forme zvýšených ciel, alebo v čase 6 až 9 mesiacov rozhodne o predložení návrhu vláde prijať dlhodobejšie ochranné opatrenia
Nebezpečná látka
Odborná verejnosť vie, že za určitých okolností pri manipulácii s dusičnanom amónnym môže nastať výbuch. Je možné aj jeho zneužitie. Určité množstvo DA, asi 3-tisíc ton, sa do SR dováža na iné účely, aj na výrobu výbušnín. Obavy verejnosti zo zneužitia dusičnanu amónneho na teroristický útok na rozdiel od situácie pred rokom ustúpili. Treba pripomenúť, že na Slovensku žijú pamätníci, ktorí poznajú jeden zo spôsobov rozmetania maštaľného hnoja v socialistickom poľnohospodárstve. Vtedy sa rozmetalo aj s použitím DA, ktorý bol doplnený určitou látkou. Už v osemdesiatych rokoch bola takáto "aplikácia hnojiva" zakázaná, lebo na mnohých domoch v blízkosti rozmetania hnoja zostali vybité okná. Výbuch v Oklahome City v USA v roku 1995 bol spôsobený práve DA. Aj pod výbuch v Tolouse v septembri 2001, ktorý spôsobil smrť desiatok ľudí, sa podpísal práve dusičnan amónny.