O budúcnosti jednotlivých technológií rozhodne ekonomika

Najväčší odpor voči GM plodinám pramení z obáv, že takéto potraviny budú mať vážny dosah na životné prostredie a ľudský organizmus. Koncom 90. rokov oponenti geneticky modifikovaných rastlín predpovedali ekologickú katastrofu, ak sa takéto plodiny začnú vo svete hojne pestovať. Ako uviedli, jedným z rizík pestovania GM plodín je, že nebezpeční škodcovia si vypestujú odolnosť proti Bt toxínu, teda jednému z typov genetickej modifikácie, ktorý práve zabezpečuje odolnosť GM plodín proti škodcom. Za sedem rokov komerčného pestovania v USA si škodcovia odolnosť zatiaľ nevypestovali, podľa entomológov z Arizonskej univerzity je to však iba otázka času.

Opodstatnené obavy?
Ďalším problémom je nechcený presun génov - opelenie bežných rastlín geneticky modifikovanými rastlinami pestovanými v susedstve. Dôsledky budú podľa amerických vedcov závisieť od prostredia, v ktorom k prenosu génov dôjde. V americkom štáte Nebraska sa prakticky nič nestane, nepomerne horšie následky to bude mať v Mexiku, ktoré je domovom tisícok divorastúcich príbuzných šľachtenej kukurice.
Odporcovia GM plodín napokon poukazujú na možnosť ohrozenia všetkého živého - od pôdnych mikróbov až po poľné vtáctvo. Pred štyrmi rokmi sa aj v USA dostali GM technológie na istý čas do problémov, keď vedci prišli s názorom, že geneticky modifikovaná kukurica by mohla spôsobiť otravu veľkému americkému motýľovi Danaus plexippus, neskoršie testy ukázali, že takéto niečo je nanajvýš nepravdepodobné. Vedci doteraz nemajú úplne jasno, čo sa týka ekologických dôsledkov pestovania GM plodín, nevylučujú však ani nový problém, a to možnosť, že náhradou škodlivých chemikálií každoročne sypaných do pôdy môžu GM, naopak, viesť k premnoženiu hmyzu.
Ako však uviedol britský týždenník The Economist, nedávno vo Veľkej Británii zverejnili výsledky vedeckých testov, podľa ktorých, podobne ako viacerých pred nimi, neexistuje dôkaz, že GM plodiny sú pre životné prostredie nebezpečnejšie ako konvenčné plodiny, dokonca, pri vhodnom manažmente sú výhodnejšie. Závisieť bude najmä od prostredia a modelu, ktorý je potrebné pre jednotlivé regióny upraviť. Podobne to platí aj o potravinách, ani pri tých britskí vedci nezistili, že by boli na konzumáciu menej bezpečné než konvenčné. Navyše, na rozdiel od bežných potravín, geneticky modifikované sú pred uvedením na trh niekoľkokrát testované na nutričnú hodnotu, toxicitu, alergény a genetickú stabilitu.

Obchodné reťazce sa bránia
Zatiaľ čo biológia sa môže ďalej zaoberať možnými rizikami GM plodín a potravín, o budúcnosti jednotlivých technológií rozhodne nepomerne menej romantická veda - ekonomika. Práve dopyt po GM plodinách/potravinách bude rozhodovať, do akej miery tieto plodiny budú vytláčať konvenčné z trhu. V USA je síce tiež určitá skupina ľudí oponujúcich proti geneticky modifikovaným plodinám, väčšine obyvateľov však vôbec neprekážajú takéto rastliny na poli za domom či potraviny na tanieroch. V Európe, ako ukázali najnovšie výskumy verejnej mienky, sa tvrdo odmietavý postoj z konca 90. rokov zmiernil na určité obavy, šance na bezproblémový prístup GM potravín na pulty európskych predajní sú však stále mizivé. Znamená to, že tu ani plodiny pestované bez použitia pesticídov ešte nezaručujú farmárom zisky pri predaji do obchodných sietí.
Britská spoločnosť Archer Daniels Midland, jedna z najväčších spoločností obchodujúcich so pšenicou vo svete, ako aj potravinárske firmy, sú skeptické. Už sa totiž ozvali aj niektoré veľké obchodné siete, že napriek rozhodnutiu Bruselu nie sú ochotné pustiť na pulty niečo, čo povinne budú musieť označiť ako GM. Práve preto britská vláda v nedávnom ekonomickom zhodnotení za a proti GM plodinám uviedla, že finančné výhody pre farmárov pri pestovaní, povedzme, geneticky modifikovanej repky olejnej nebudú schopné kompenzovať stratu veľkej časti trhu, keďže ich kľúčoví odberatelia v kontinentálnej Európe sa tohto produktu stále obávajú. V skutočnosti môže pestovanie GM plodín iba zvýšiť náklady. Nové pravidlá v EÚ o označovaní, ktoré vstúpia do platnosti koncom roka, totiž vyžadujú presné odlišovanie GM a konvenčných potravín, ako aj presné záznamy - od vysiatia osiva až po tovar v obchode.
Dalo by sa očakávať, že odmietanie GM plodín Európou je jej vlastný problém. V skutočnosti to však má dosah aj na zahraničie. Napríklad v Kanade sa kvôli tomu vyhrotil konflikt za nové, geneticky upravované osivo pšenice americkej spoločnosti Monsanto, ktoré nevyžaduje toľko postrekov proti burinám. Firma presviedča farmárov, že osivo im výrazne zníži náklady, Kanadská rada pre pšenicu ich však varovala, aby osivo nepoužívali, pretože najväčší objem pšeničnej produkcie smeruje z Kanady do Európy. A to znamená, že v prípade primiešania GM pšenice sa na tomto trhu kanadský produkt nemusí vôbec uplatniť. Američanov dráždi aj fakt, že postoj Európy si osvojili ďalšie veľké trhy ako Čína a Zambia a mnohí farmári preto upustili od pestovania GM plodín. Ako sa hovorí, za všetkým sú peniaze a ani v tomto prípade to nie je inak. Geneticky neupravovaná sója pre japonský trh je napr. zvýhodnená prémiou 10 %.

GM šetria peniaze za pesticídy
Firmy, ktoré stavili na GM biznis, sa však nevzdávajú. Spoločnosti ako Monsanto a jej švajčiarsky konkurent Syngenta, ktoré boli kedysi súčasťou nadnárodných farmaceutických gigantov a mohli si dovoliť financovať veľké GM experimenty, sú dnes samostatnými jednotkami a na genetický výskum už toľko peňazí nemajú. Rýchlo však zmenili stratégiu. Syngenta sa zamerala na priemyselnú aplikáciu GM plodín, napríklad vo výrobe liečiv, čo jej dáva väčšiu šancu dostať sa na začarovaný európsky trh než v prípade GM potravín. V prípade samotných plodín sa sústreďujú radšej na istejších amerických farmárov, než na ich kolegov v Európe, kde potichu čakajú na lepšie časy. Američania v GM plodinách nevidia problém a väčšina farmárov má geneticky modifikované osivo radšej než konvenčné, čoho dôkazom je aj fakt, že v minulom roku sa rozloha pestovania GM plodín zvýšila o 10 %. To aj napriek tomu, že osivo je drahšie než konvenčné a farmári musia spĺňať prísne kritériá pri pestovaní plodín. Ešte lukratívnejší je brazílsky trh, ktorý vo veľkom geneticky upravované osivo pašuje. Tunajšia vláda totiž ešte neschválila komerčné pestovanie GM plodín, napriek tomu až na tretine rozlohy sójových polí v Brazílii rastú geneticky upravované rastliny.
Výhody sú podľa farmárov viaceré. Málokto, kto sa rozhodol pre GM plodiny, si ich vybral pre vyššie úrody. Tie vo väčšine prípadov sú na úrovni konvenčných plodín, za určitých okolností však môžu byť vyššie. Prednosťou GM plodín však je, že nevyžadujú veľa drahých postrekov proti burinám, mnohé takmer žiadne proti škodcom, netreba ich často vyplievať, takže farmári ušetria na postrekoch aj mechanizácii. Ako uviedol Leonard Gianessi z Národného centra pre potravinovú a poľnohospodársku politiku vo Washingtone, osem rôznych geneticky modifikovaných plodín (od sóje nevyžadujúcej postrekovanie herbicídmi z Minnesoty až po proti vírusom odolnú papáju na Havajských ostrovoch) zvýšilo príjmy amerických farmárov len za rok 2001 o 1,5 mld. USD. Štúdie v ďalších krajinách, napr. v Argentíne, ale aj Číne a Španielsku ukázali, že aj v týchto štátoch môžu farmári na pestovaní GM plodín zarobiť. Podstatné však bude (minimálne v prípade Španielska), aby o výhodnosti GM plodín (a potravín) presvedčili aj európskych zákazníkov.

Hladná Afrika nedôveruje
Geneticky modifikované potraviny sa už niekoľkokrát stali jablkom sváru medzi Spojenými štátmi a Európou. Pôvodne Washington vyčítal Bruselu iba neochotu dovážať takýto tovar z USA, čo poškodzovalo amerických farmárov, ktorí prichádzali nielen o európsky, ale aj iné trhy. Tie si totiž z postoja Bruselu vzali príklad. Tentoraz však USA zmenili rétoriku a obvinili Európanov, že odmietaním GM plodín v skutočnosti bránia chudobnej Afrike zbaviť sa hladu. Podľa prezidenta USA Georgea W. Busha africkí farmári odmietajú nakupovať GM osivo z USA len preto, lebo sa obávajú, že z neho dopestované plodiny neuplatnia na európskom trhu. Brusel sa bráni, že Afričania majú na GM plodiny iba rovnaký názor ako Európa a naopak, sám obvinil USA, že v skutočnosti zneužívajú hlad v Afrike na presadzovanie svojich komerčných záujmov.
Minulý rok niekoľko afrických krajín, ktoré boli pritom na pokraji hladomoru, odmietlo potravinovú pomoc z USA, pretože potraviny obsahovali geneticky upravenú kukuricu, ktorú by bolo možné použiť aj ako osivo. Samotné pestovanie GM plodín v chudobných krajinách je problematické, z celkovej výmery týchto plodín vo svete sa na území chudobných štátov nachádza ani nie 5 %. Pritom farmári z Číny, Indie, Indonézie a Južnej Afriky, ktorí do pestovania GM plodín, najmä bavlny, išli, zaznamenali veľké úspechy. Prieskum v Číne ukázal, že farmári, ktorí v rokoch 1999 až 2001 pestovali GM bavlnu, zarobili na hektár priemerne o 500 USD viac ako v prípade pestovania konvenčnej bavlny. Aj keď osivo bolo drahšie, použili až o 80 % menej pesticídov. Odporcovia týchto plodín sa však obávajú, že pri masovom prechode na GM plodiny sa chudobní farmári dostanú do područia veľkých biotechnologických firiem, ktoré si ich zaviažu kontraktmi a zabránia im získavať z týchto plodín osivo na ďalšiu úrodu cez patentovanie si génov, ktoré GM plodiny obsahujú.

Náhradou sú univerzity
Skutočnosť je však taká, že veľké biotechnologické spoločnosti len ťažko môžu mať záujem zaviazať si chudobných farmárov s malými políčkami. Tí nepotrebujú geneticky upravovanú sóju, aká pokrýva veľkú časť amerického stredozápadu, ale skôr niečo na zvýšenie odolnosti banánov proti hubovým chorobám či na zvýšenie produkcie manioku. To je možné docieliť čiastočne šľachtením priamo v domácich podmienkach, čiastočne zlepšením manažmentu fariem a iba jednou z možností je genetická úprava plodín. Spoločnosti síce vynakladajú miliardy dolárov na výskum v oblasti geneticky modifikovaných plodín, ale na plodiny vhodné pre africký kontinent smeruje veľmi málo peňazí. Podobne totiž, ako ich kolegovia vo farmaceutickom priemysle, ani nadnárodné biotechnologické firmy zamerané na GM plodiny nevidia svoju budúcnosť v produktoch určených na neziskový trh chudobnej Afriky. Toto vákuum pomáhajú zatiaľ odstraňovať univerzity, ktoré s občasnou pomocou firiem pracujú na vyšľachtení plodín pre africké krajiny, od zemiakov odolných proti vírusom v Keni cez jačmeň odolný proti suchu v Egypte až po zemiaky obohatené o proteíny v Indii.
Kľúčové GM plodiny, ako kukurica, sója, bavlna a repka olejná, sa v súčasnosti pestujú na komerčné účely celkovo v 16 krajinách sveta a v ďalších sa skúšajú. Bežne sa s nimi obchoduje, dokonca aj v odmietavej Európskej únii, ktorá dováža zatiaľ len GM plodinami obohatené krmivo pre hospodárske zvieratá. Španielsko už pestuje na obmedzenej ploche niektoré plodiny aj na komerčné účely. V celom svete však rozloha, na ktorej sa geneticky upravované plodiny pestujú, nedosahuje ani 5 % a možno pochybovať, že sa toto percento v najbližšom čase prudko zvýši. Nepomôže ani rozhodnutie EK o zákaze národného veta na pestovanie GM plodín, ak ich nebudú chcieť pestovať samotní farmári. Tým totiž trend stále určuje zákazník a dá sa očakávať, že váhavý postoj obyvateľov Európy sa skoro nezmení. Konvenčné plodiny najskôr nevytlačia, budúcnosťou GM plodín by však mohlo byť zameranie sa na jednotlivé oblasti sveta, kde ich prednosti dokážu a hlavne budú chcieť využiť.